Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Zákon o športe mal priniesť poriadok, no Rudolf Huliak ho ignoruje. Peniaze tečú k vyvoleným, zatiaľ čo systémové financovanie je v troskách.
Scenár je vždy rovnaký: malé posedenie u ministra, úsmevy do kamier a o pár dní už tečú státisíce eur „správnym“ smerom. Rozhodovanie o peniazoch do športu sa pod vedením Huliaka vrátilo o dekády späť. Zabudnite na systém, vitajte v ére politickej ľubovôle.
Roztrieštený systém s viacerými, slabo kontrolovanými finančnými tokmi vytvára ideálne prostredie pre netransparentné rozhodovanie a politické ovplyvňovanie. Z peňazí, ktoré majú ísť na rozvoj športu, sa tak robí osobné PR konkrétnych ľudí. Rudolf Huliak do tohto systému prišiel len nedávno, no zjavne sa mu zapáčil, naučil sa ho zneužívať a posilňuje ho aj za cenu porušovania zákonov.
Je to pritom už takmer desaťročie, odkedy vznikla nádej, že sa to zmení. V roku 2015 prešiel zákon o športe, ktorý sľuboval, že peniaze sa konečne budú rozdeľovať predvídateľne, transparentne a najmä spravodlivo. Politickú svojvôľu mali nahradiť jasné kritériá, ktoré by zohľadňovali úspechy jednotlivých športov, ich popularitu či členskú základňu.
Dnes však vidíme, že tento plán je v troskách.
Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, ktorého vznik niektoré športové zväzy vítali ako signál, že sa zo športu stáva väčšia priorita vlády, nás paradoxne vracia späť. Ministerstvo nielenže podkopáva zavedené mechanizmy, ale aktívne podporuje paralelné a nespravodlivé spôsoby financovania, ktoré zrejme porušujú aj samotný zákon o športe a rozpočtové pravidlá.
Financovanie rozbité na kusy
Problém nie je len v chaose, ale vo vedomom obchádzaní pravidiel. Minister Huliak si užíva funkciu so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane fotografií so športovcami, ktorí mu osobne ďakujú za pridelenú dotáciu. Spustením ad hoc dotačných výziev však vedome obchádza nielen zabehnutý systém, ale aj samotný zákon.
Ministerstvo vyhlásilo výzvu v celkovej alokácii päť miliónov eur určenú na rekonštrukciu a modernizáciu športovísk v obciach do päťtisíc obyvateľov. Túto výzvu vyhlásilo priamo, čím úplne obišlo Fond na podporu športu, ktorý bol zákonom zriadený presne na tento účel.
Minister Huliak tieto kroky obhajoval populistickou rétorikou o „znižovaní byrokracie“ a snahe dostať peniaze priamo do regiónov. Dokonca verejne pripustil, že by sa projekty mohli schvaľovať aj bez stavebných povolení, pričom kontrola by sa vykonala až spätne. De facto tým priznal, že mu nezáleží na osvedčených kontrolných mechanizmoch, ktoré fungujú vo Fonde na podporu športu.
Najväčší škandál však je, že minister tieto výzvy nefinancuje z rozpočtových rezerv ministerstva, ale z balíka, ktorý bol zákonom určený na prerozdelenie národným športovým zväzom, ktoré, pochopiteľne, protestovali. Odpoveďou ministra boli len obvinenia zo šafárenia a hrozby kontrolami.
Minister tak porušuje zákon hneď dvakrát: siaha na balík určený športovým zväzom a zároveň prekračuje limity na vlastné výdavky. Ako správne upozornila aj Učená právnická spoločnosť, minister si robí svoje PR za peniaze, ktoré zobral priamo športovcom.
Takto to ďalej nejde
V odpočte nesystémovosti by sa dalo pokračovať. Nedávno rezort ohlásil ďalšiu výzvu za 300-tisíc eur na podporu letných športových táborov. Dalo by sa písať o podpore podujatí, ktoré nie sú tradičné, o dotáciách pre súťaže, ktoré nie sú významné, o neporiadku v podpore vrcholových športovcov či o multimiliónových kšeftoch s vysielacími právami, nad ktorými nie je prakticky nijaký dohľad.
Absolútnu fragmentáciu a nesystémovosť vo financovaní ilustruje aj príklad cyklistických pretekov Okolo Slovenska.
Na ročník 2024 pritieklo 50-tisíc eur z Tiposu, 96-tisíc zo Slovakia Travel a 140-tisíc priamo z ministerstva športu. Tri zdroje, jeden rezort, žiadne pravidlá. K tomu môžeme pripočítať dotáciu z ministerstva dopravy a početné príspevky z hosťujúcich miest a krajov. Chýba poriadok a centrálny bod, ktorý by strategicky rozhodoval.
Jedno je však jasné – musí sa to skončiť. Potrebujeme skonsolidovať kompetencie všetkých organizácií a upraviť zákony, na ktorých dodržiavanie správne upozornili aj vybrané zväzy. Treba obmedziť svojvôľu a zvýšiť verejný aj parlamentný dohľad nad dodržiavaním zákona a základných princípov.
Férový šport si vyžaduje férové a transparentné financovanie. Rozdeľovanie peňazí nemôže závisieť od toho, či je niekto ochotný si pred kamerami podať ruku s Rudolfom Huliakom.
