Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Pride v Budapešti ukazuje cestu priateľom slobody a demokracie v Maďarsku a určite aj na Slovensku. Viktor Orbán a Robert Fico dostali odkaz, ktorý musí byť pre nich skľučujúci.
Pre tých, ktorí sa stretli na uliciach hlavného mesta orbánovského Maďarska, je však posolstvom toho, že sa to dá. Zručne vymyslené „kultúrnoetické“ témy sú primárne hybridnou témou propagandy na rozhádanie a rozdeľovanie spoločnosti. A zámienkou na zotrvanie v minulosti.
Cez strach zo starých predsudkov a vymyslených „komplikácii“ hľadajú tí, ktorým demokracia stojí na ceste k absolútnej moci, zámienku pre svoj boj proti slobode a vláde zákona a predstieraním boja za tradičné hodnoty šíria nenávisť voči bezbranným obetným baránkom označeným dúhovou hviezdou.
Nenávisť ako ovocie pokrytectva
Tento lacný trik treba pomenovať. Demaskuje ich laxný postoj k zlodejom a podvodníkom či k násilníkom vo vlastných radoch. Ich vzťah k vlastným manželkám či ženám na kandidátkach, ktoré môžu raz poslúžiť zoznamom spolupáchateľov schopných všetkého, keďže zoznamy spolupracovníkov ŠtB sú už po záruke.
Všetci ľudia sú si však svojou dôstojnosťou rovní a pestovanie nenávisti voči gejom, lesbám, Rómom, v zamestnaní úspešným ženám, „pliage“, cudzincom či migrantom a iným „slabším“ a zdanlivo bezbranným oponentom naše problémy so zlodejmi a klamármi s kravatami na krkoch a v štátnych funkciách nevyrieši.
Raz papaláš, navždy papaláš
Zvlášť ak je jasné, že všetko, čo robia, len predstierajú, aby sa dostali k papalášskym privilégiám a moci. Preto sú raz komunisti, potom demokratickí ľavičiari, potom ako upratovači v službe s titulom Mr. Poriadok, potom sociálni demokrati, potom birmovaní komunisti, potom národní konzervatívni cyrilometodisti a dnes už aj spojenci „semaforovičov“, huliakovcov, neoľudákov a fašistov.
Vždy sú to však tí istí zlodeji budúcnosti, klamári, rodinkári, v minulosti nepriatelia „glasnosti“, dnes nepriatelia pravdivých informácií a serióznych médií, ochrancovia svojich prisluhovačov, pomocníkov a lokajov, zlodeji európskych peňazí a stavebného materiálu, z ktorého namiesto diaľnic, centier vzdelanosti a kompetentne spravovaného štátu rastú len súkromné haciendy a nevkusné zlaté vane podľa Putinovho strihu. Kolaboranti neľudskosti, diktátorov a agresorov.
Potrebujeme nový jazyk
Treba ich zastaviť, vymeniť a krajinu vrátiť na cestu demokracie a slobody. Dá sa to. Pride v Budapešti ukázal ako na to. Na pôdoryse aktuálnej straníckosti preto spolu nakreslime spojenia tých, ktorí lásku k slobode a demokracii povýšia nad doterajšie predsudky. Kreslime to tak, aby sa každý cítil pozvaný, aby sa nestratil a zároveň nemusel robiť neprijateľné kompromisy.
Musíme nájsť také slová a jazyk, ktorý bude liečiť a spájať. Lebo čiernobiela dúha už nie je dúha a odtiene hnedej, červenej či čiernej ňou tiež nikdy nebudú.
