Je piatok 5. júla 2024 a na hrade Devín sa schyľuje k štátnym oslavám sviatku svätých Cyrila a Metoda. Slávnosť za 480-tisíc nie je určená pre širokú verejnosť – hŕstka maximálne desiatok ľudí ostáva za zábranami, pričom by si zjavne radi uctili tento sviatok. Nebežia dolu na pivo a sviečkovú, ale vykázaní z osláv stoja vonku s náboženskými transparentmi.
Pred nepočetné publikum, v ktorom sedí aj zopár obvinených, respektíve obžalovaných, predstúpi prezident Peter Pellegrini. Okrem iného oznámi, že Cyril a Metod svoju vieru šírili slušne a „spôsobom, ktorý nikdy nepokropila žiadna nenávisť“.
Prezident už nie je najmladší, ale toto si nemôže pamätať.
Ďalej: veľmi by bol rád, keby sa každý z nás „pozrel do svojho vnútra“ a pohútal, ako môže prispieť k tomu, aby sme sa zomkli, opäť medzi sebou šírili dobro a nádej.
Potom sa prvýkrát od atentátu objavil na verejnosti premiér Robert Fico, pozrel sa do svojho vnútra a opäť šíril dobro a nádej.
Čo chcú povedať?
Čím sú oslavy 5. júla okázalejšie, tým menej majú spoločné s akýmkoľvek významom tohto sviatku, či už pre veriacich, alebo aj pre ostatných obyvateľov.
Na porovnanie: keď bol Pellegrini predsedom vlády, v roku 2019 prišlo z Úradu vlády len strohé vyhlásenie. Jeho obsah nebol nijako hanebný, konštatoval len, že Cyril a Metod nepriniesli len vieru, ale aj vzdelanosť. A dovidenia, povinnosť vybavená.
V roku 2024 je už predseda vlády Fico stredobodom pozornosti „celonárodných“ osláv, ktorých je podľa moderátorky „hostiteľom“. „Celý národ“ má v zásade len voľný piatok, časť veriacich naozaj oslavuje – pohanská epocha našich dejín sa v 9. storočí už vskutku nachýlila k záveru.
Odkaz sviatku, vo vtipoch zredukovaný na príchod dvoch imigrantov a vynález písma, ktoré aj tak nepoužívame, je naozaj pre väčšinu ľudí schovaný v hmle.
Mať písmo je samozrejmosťou, vzdelanosť oslavujeme pri každom vystúpení doktora Kotlára a upozorňovať na fakt, že christianizácia bola násilná, je spoločensky netaktné.
