Autorka je režisérka
Jan Hus mal tú smolu, že vzal evanjelium vážne. Kázal o tom, že kňazi by nemali žiť ako feudálni baróni, že odpustky sú v lepšom prípade klamstvo, v horšom výpalné, a že pápež nie je zárukou pravdy.
Majster Hus nebol diplomatický a nejavil sa neškodne, čiže sa zahrával s ohňom. Cirkev bola totiž v jeho časoch náchylná vyhodnotiť pravdu ako poruchu.
Pred 610 rokmi odmietol Jan Hus pred koncilom v Konstanzi odvolať svoje učenie, ktorým žiadal návrat k evanjeliu, k cirkvi chudobnej, mravnej a duchovnej. V dejinách cirkevného prežitia znamenalo takéto odmietnutie fatálnu chybu a on to musel dobre vedieť. Nemohlo ho prekvapiť, že ho koncil odsúdil na trest smrti upálením, čo bol štandardný nástroj, ktorým sa cirkev zbavovala tých, čo narúšali jednotu dogmatického poriadku.
V stredovekej Európe totiž heréza neznamenala len teologický omyl, bola chápaná ako akt rozkladu a heretik bol hrozbou pre poriadok ako taký. Dnes vieme, že práve z popola hranice, na ktorej zomrel, vyrástla o storočie neskôr európska reformácia. Jej zápas o Eucharistiu „sub utraque specie“, čiže ako radikálneho gesta rovnosti, jej boj proti hierarchii i právo laikov na Písmo v rodnom jazyku malo korene v Husovi.
České dejiny si Husov odkaz osvojili, slovenská spoločnosť nie. Azda to je na príčine, že máme k autorite ako takej komplikovaný vzťah. Nikdy sme neboli krajinou, kde by sa zrodil teologický spor, ktorý by otriasol poriadkom.
Je vlastne sympatické, že nás napriek tejto našej črte už 25 rokov vyrušuje, že Mikuláš Dzurinda prakticky bez predchádzajúcej verejnej diskusie podpísal základnú zmluvu so Svätou stolicou, v ktorej nás zaviazal rešpektovať špecifickú úlohu katolíckej cirkvi. Podľa tejto zmluvy má cirkev výnimočné právne a spoločenské postavenie, právne záväzný štatút, vplyv na školstvo, zdravotníctvo, armádu a podiel na verejných financiách.
Výhrada svedomia a povinnosť orgánov činných v trestnom konaní rešpektovať spovedné tajomstvo je hotový dezert. V praxi to napríklad znamená, že kňaz nemôže byť potrestaný za to, že spovedné tajomstvo neprezradil, dokonca ani v prípade vraždy, znásilnenia či zneužívania maloletých.
Čo iné je Vatikánska zmluva, než symbol pretrvávajúcej dominancie cirkvi v štáte, ktorý sa pritom podľa prvého článku ústavy definuje ako neviazaný na žiadne náboženstvo? V krajine, kde cirkevné postoje ovplyvňujú verejnú diskusiu, nie je bezvýznamné pripomenúť si Husovo upálenie.
Hľadaj pravdu, počuj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, hovor pravdu, drž pravdu, bráň pravdu až do smrti, odkazuje nám, ktorí zápasíme o autenticitu seba samých v spoločnosti, ktorá sa premieňa z digitálnej na postpravdivú. Napätie medzi pravdou individuálneho svedomia a pravdou inštitucionálnej dogmy pretrváva.
Je zvláštne, že Jan Hus zostáva pre nás Čechom, nie bratom. Cudzincom. Príliš morálny pre naše pomery, príliš radikálny pre našu historickú skúsenosť.
