Pondelok 7. júla 2025 sa začína ako každý iný deň. Vedúci hlavnej správy ruskej Služby zahraničnej rozviedky pre rozvratné operácie v Európe, v záujme utajenia mu hovorme Denis Ivanovič, v dobrej nálade prichádza na svoje pracovisko v Jaseneve na juhozápadnom okraji Moskvy.
Ako vždy začína týždeň rýchlym čítaním zvodky víkendových udalostí.
Po nudných desiatich minútach prichádzajú na rad východné teritóriá EÚ a môže sa rozveseliť. „No pozrime, Slovákija,“ šomre si nad šálkou čaju.
Blanár pripustil klesajúci záujem Ruska o prímerie na Ukrajine Čítajte Keď si prečíta, že Robert Ľudovítovič urobil z Kirilla a Mefodija apoštolov importu ruského plynu, vraví si, či to už neprepálil, ale darovanému koňovi sa na zuby nepozerá.
Pokračuje víkendovým zamyslením Ficovho ministra zahraničných vecí, ktorý v duchu manuálu vyzýva na normalizáciu vzťahov s Ruskom, veď kšeft je kšeft. Tak.
Vtom očami zavadí o ďalší riadok. „Ako by sa konsolidovali vzťahy po svetovej vojne, keby sme neodpustili nacistickému Nemecku?“ cituje zvodka ministra.
Denisovi Ivanovičovi najprv spopolavie tvár, vzápätí mu pred očami prebehne celý život, potom polhodinu demoluje kanceláriu. Keď sa trochu upokojí, nechá si zavolať Blanárovho riadiaceho dôstojníka.
Ten nadriadeného v pote tváre ubezpečuje, že nemalo ísť o útok na Ruskú federáciu.
Naopak, ruským predstaviteľom už je aj ľudsky nepríjemné, ako nedôstojne sa im Blanár snaží votrieť do priazne. Lavrov vraj dokonca požiadal, aby už k nemu toho „negramotného majstra športu“ nepúšťali.
Lenže Denisa Ivanoviča nepresvedčil. Uvedomuje si súdruh riadiaci dôstojník, čo Blanár povedal? On vyzval, aby sa k Rusku pristupovalo ako k nacistickému Nemecku. Už náznak, že Rusko sa vojnou na Ukrajine dopustilo niečoho obdobne zločinného, by v Rusku stačil na trestné stíhanie. Nehovoriac o tomto.
Lebo Nemecku sa odpustilo – po porážke, kapitulácii, okupácii, vypálení biľagu hanby celému národu a nakreslení nových hraníc. „To má Putin v Buči kľaknúť na kolená? Lebo to ten váš Blanár povedal!“ kričí Denis Ivanovič, jednou rukou si zarovná mastnú šticu a druhou vrhne za hrsť písacích potrieb do nástennej mapy.
„Vlastne nie. Putin má asi aj s tou svojou cundričkou v bunkri zahryznúť do ampulky s cyankáli a prestreliť si lebku, čo?! Ja vás aj s tým Blanárom osobne vyhodím z okna. A von!!“
Nádych, výdych. Nádych, výdych. „Toto nie je možné,“ ide v hlave Denisovi Ivanovičovi. „Čo sa dá robiť s týmto materiálom? Fico tam fakt nikoho nemá. Kaliňákovi ide len o seba a o ostatných škoda reči. Oni tam chcú urobiť diktatúru a založili pomocnú školu. Toto nie je možné...“
Presne tak, Denis Ivanovič.
