Pondelok 7. júla 2025 sa začína ako každý iný deň. Vedúci hlavnej správy ruskej Služby zahraničnej rozviedky pre rozvratné operácie v Európe, v záujme utajenia mu hovorme Denis Ivanovič, v dobrej nálade prichádza na svoje pracovisko v Jaseneve na juhozápadnom okraji Moskvy. Ako vždy začína týždeň rýchlym čítaním zvodky víkendových udalostí.
Blanár pripustil klesajúci záujem Ruska o prímerie na Ukrajine Čítajte Po nudných desiatich minútach prichádzajú na rad východné teritóriá EÚ a môže sa rozveseliť. „No pozrime, Slovákija,“ šomre si nad šálkou čaju. Keď si prečíta, že Robert Ľudovítovič urobil z Kirilla a Mefodija apoštolov importu ruského plynu, vraví si, či to už neprepálil, ale darovanému koňovi sa na zuby nepozerá.
Pokračuje víkendovým zamyslením Ficovho ministra zahraničných vecí, ktorý v duchu manuálu vyzýva na normalizáciu vzťahov s Ruskom, veď kšeft je kšeft. Tak. Vtom očami zavadí o ďalší riadok. „Ako by sa konsolidovali vzťahy po svetovej vojne, keby sme neodpustili nacistickému Nemecku?“ cituje zvodka ministra.
Denisovi Ivanovičovi najprv spopolavie tvár, vzápätí mu pred očami prebehne celý život, potom polhodinu demoluje kanceláriu. Keď sa trochu upokojí, nechá si zavolať Blanárovho riadiaceho dôstojníka.
