Ursula von der Leyenová je predsedníčka Európskej komisie
Jessika Roswallová je európska komisárka pre životné prostredie, odolnosť v oblasti vody a konkurencieschopné obehové hospodárstvo
Tri štvrtiny všetkých podnikov sú do určitej miery závislé od prírody. Týka sa to surovín ako drevo, bavlna či plodiny. V prípade ekosystémových služieb ide o mikróby a dekompozítory, vďaka ktorým je poľnohospodárska pôda úrodná. Pobrežia a záplavové oblasti zase chránia cennú infraštruktúru v prípade extrémnych výkyvov počasia.
Keď príroda prosperuje, rovnako sa darí podnikom. A keď príroda trpí, živoria aj podniky.
Dnes to vnímame úplne zreteľne. Riziko dôsledkov zmeny klímy spôsobilo prudký nárast poistného. Povodne narušili dodávateľské reťazce a poškodili kritickú infraštruktúru. Pokles populácií opeľovačov narušil poľnohospodársku výrobu.
Podľa výskumu Svetového ekonomického fóra by riziká dôsledkov zmeny klímy mohli v nasledujúcom desaťročí stáť podniky, ktoré sa neprispôsobia, až sedem percent ročných príjmov. To je približne toľko, ako keby pandémia ochorenia covid-19 vypukla každé dva roky.
Táto cena je jednoducho privysoká. Nastal čas vnímať prírodu ako súčasť ekonomických rozhodnutí: uznať ju ako aktívum, z ktorého sa vyplácajú výnosy, či už teraz, alebo neskôr, a investovať do nej.
Samotné peniaze nestačia
Európska únia a jej členské štáty vyčlenili pre prírodu značné finančné prostriedky a budú v tom pokračovať. Samotné verejné investície však nestačia.
Musíme vytvoriť systém, ktorý bude stimulovať súkromný sektor, aby investoval do prírody. Potrebujeme fungujúci trh, ktorý odmeňuje podniky, poľnohospodárov a investorov za starostlivosť o našu pôdu, more a nebo.
Prírodné kredity sa ukazujú ako sľubný, inovatívny nástroj na zmenu spôsobu, akým oceňujeme prírodu. Vo svojej podstate vytvárajú podnikateľskú príležitosť na investovanie do prírody, čo prispeje k podpore biodiverzity a zachovaniu alebo vytváraniu nových biotopov.
Na druhej strane tieto investície vytvárajú príjmy pre ľudí, ktorí vyvíjajú úsilie o ochranu prírody: pre poľnohospodárov, ktorí diverzifikujú plodiny, vlastníkov pôdy, ktorí podporujú ekosystémy mokradí, či lesníkov, ktorí chránia ohrozené zásoby uhlíka.
Vieme, že tento model môže fungovať, pretože máme dôkaz. Pred dvadsiatimi rokmi Európska únia vytvorila účinný trh s uhlíkom. Logika je jednoduchá: ak chcete znečisťovať, platíte, ak nechcete platiť, inovujete. Ide teda o efektívny, trhovo orientovaný nástroj, ktorý nepriamo motivuje súkromný sektor k inováciám.
Náš prístup sa osvedčil. Za tieto dve desaťročia klesli emisie skleníkových plynov v Európe takmer o 50 percent a hospodárstvo rástlo. Stanovením ceny uhlíka sa získalo 180 miliárd eur, ktoré sa teraz opätovne investujú do projektov a inovácií v oblasti klímy.
Jednoduché a atraktívne riešenie
Hoci bola táto skúsenosť úspešná, uvedomujeme si, že samotná príroda je komplexnejšia a rozmanitejšia než uhlík. Čo majú spoločné grécky olivový olej a fínske jedle?
Ako možno porovnať projekt na podporu mokradí s obnovou lesa? Zavedenie tohto nového systému prinesie sled nových a náročných otázok – v neposlednom rade ako merať a vyčísliť dosah opatrení s pozitívnym vplyvom na prírodu.
Na to, aby sme s prírodnými kreditmi dosiahli úspech, potrebujeme dôkladný systém a solídne metodiky merania ich úspešnosti. Potrebujeme spoľahlivé riadiace štruktúry a spravodlivý prístup pre miestnych aktérov.
Na prilákanie miestnych investorov je nutná predvídateľnosť. Treba zaviesť systémy overovania a skutočnú transparentnosť, aby sme sa vyhli greenwashingu (predstieraniu ekologického prístupu). Zároveň musíme zabrániť náročnému administratívnemu zaťaženiu, aby bolo pripojenie k systému jednoduché a atraktívne.
Tieto otázky sú síce zložité, ale dajú sa vyriešiť. A čo je dôležité, dynamika hrá v náš prospech.
Dopyt po prírodných kreditoch rastie v EÚ aj na celom svete. EÚ teraz podporuje pilotné projekty vo Francúzsku a Estónsku, pričom sa plánujú ďalšie. Niektoré členské štáty vyvinuli svoje vlastné systémy. Miestne orgány a spoločnosti na celom svete realizujú nové projekty. Podľa Svetového ekonomického fóra by celosvetový dopyt po prírodných kreditoch mohol do roku 2050 dosiahnuť 180 miliárd amerických dolárov.
Škála potenciálnych kupujúcich je vzhľadom na lákavú perspektívu široká. Keďže povodne a suchá sú čoraz častejšie, spoločnosti sa snažia o odstránenie rizika pre dodávateľské reťazce, zníženie poistného a podporu opatrení s pozitívnym vplyvom na prírodu. Finančné inštitúcie začínajú riešiť hrozby pre biodiverzitu ako hlavné finančné riziko, ktoré treba zmierniť.
Prírodné kredity
Tento týždeň Európska komisia predstaví plán týkajúci sa prírodných kreditov s cieľom urýchliť súkromné financovanie a vytvoriť nové zdroje príjmov pre podniky.
Tento trh chceme postupne rozvíjať zdola nahor spolu s miestnymi komunitami a so zainteresovanými stranami. EÚ má vďaka svojmu jednotnému trhu, ktorý spája 450 miliónov ľudí a 25 miliónov podnikov, ideálne postavenie na rozšírenie týchto inovačných trhov, podporu záujmu investorov a zabezpečenie integrity trhu.
Príliš dlho sme pripisovali hodnotu činnostiam, ktoré prírodu degradovali, namiesto toho, aby sme ju obnovovali.
Vďaka správnym investíciám a správnym stimulom však môžeme vytvoriť inteligentnejšie riešenia prospešné pre všetky strany: dobré pre prírodu, pre podniky a v konečnom dôsledku dobré aj pre ľudí.
