Autor je holandský spisovateľ, žije v USA, ľudské práva a žurnalistiku prednášal na Bard College v New Yorku. Naposledy mu vyšla kniha Spinoza: Freedom´s Messiah.
Stále nevieme, aké škody spôsobili júnové americké nálety na iránske jadrové zariadenia. „Som presvedčený, že boli úplne zničené,“ pochválil sa americký prezident Donald Trump na júnovom summite NATO.
Ale prvé správy amerických spravodajských služieb naznačovali, že Irán by mohol o niekoľko mesiacov opäť začať obohacovať urán. A k rovnakému záveru dospel aj generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Mariano Grossi. (Vo štvrtok 11. júla Izrael tiež uviedol, že prinajmenšom časť z iránskych zásob obohateného uránu zostala nedotknutá, - pozn. red.)
Prinajmenšom jednu vec však môžeme povedať s relatívnou istotou: masívna izraelsko-americká bombardovacia kampaň nevyvolala povstanie proti režimu islamskej republike, čo by bol výsledok, v ktorý dúfal izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Trump sa dokonca zamyslel nad tým, že zmena režimu je zjavným riešením, keď vláda nie je schopná „urobiť Irán opäť veľkým“. Neobjasnil však, či by úsilie o zmenu malo prísť zvnútra krajiny, alebo zvonka.
Generál alebo vojnový zločinec
Predstava, že bombardovanie civilistov zlomí ich morálku a obráti ich proti vlastným vodcom, je stará a takmer nikdy sa nepotvrdila.
Nefungovala počas španielskej občianskej vojny, keď Nemci a Taliani v roku 1937 bombardovali Guernicu, ani počas druhej svetovej vojny, keď Hitler dal bombardovať Britániu, ani keď Spojenci vymazávali z povrchu zemského mestá v nacistickom Nemecku.
Tento cieľ nesplnila ani operácia Rolling Thunder v rokoch 1965 až 1968 v Severnom Vietname, ani stále pokračujúca izraelská kampaň v Gaze.
