Keď verejne politik niečo verejne koná, zväčša ho vedie vnímaná nevyhnutnosť, občas aj dobré úmysly, prípadne do tretice vlastný záujem.
No a podkategóriu vnímanej nevyhnutnosti tvoria sprostosti z predvolebnej kampane, ktoré podľa politika nemožno splniť, ale ani ignorovať, takže to treba nejako dohrať.
V záujme navodenia vyváženosti najprv spomeňme, že toto sa týka všetkých politických garnitúr bez výnimky. Za ideálnych okolností takéto nápady umrú v dômyselne zostavených pracovných skupinách, ako to bolo pri ambícii Igora Matoviča zaviesť hlasovanie cez internet. Nie vždy však máme také šťastie.

Matovič totiž ešte vo februári 2020 vrešťal v parlamente, že poslancom treba hneď a okamžite so spätnou účinnosťou zmraziť platy.
Potom sa stal premiérom a keď mu kolegovia vysvetlili, že sa nič zmrazovať nebude, založil slávny „Fond vzájomnej pomoci“ a počkal si, až mu odpadne od chuti. Prešibané.
V podobnej optike treba vnímať aj viaceré projekty súčasnej vlády vrátane štátneho porovnávača cien.
Keď ešte Robert Fico v opozícii dychtil po moci, usiloval sa ľuďom sľúbiť to, čo majú zo všetkého najradšej, teda peniaze. Živelnú príťažlivosť k vierozvestcom objavil až ako náhradu za tie peniaze.
Okrem prísľubu zachovania dosiahnutého sociálneho štandardu teda identifikoval problém v cenách potravín a refixovaných hypoték. Pri hypotékach dokonca vymyslel hypotekárnu kalkulačku, na ktorej si dôverčivejší občania mohli na cent presne vyrátať, koľko im Smer ušetrí.
Na tom si okrem iného môžeme ilustrovať, že paradoxne najlepšie sľuby politikov sú tie nesplnené. Pretože Kamenického porovnávač cien potravín je síce nepoužiteľná sprostosť, ktorú budú prevádzkovať pár mesiacov, najviac rokov a potom ju v tichosti zrušia. Veď to je doslova úspešný príbeh!
Predstavte si, že by sa rozhodli ceny potravín autenticky riešiť. SNS by zdanila reťazce, Hlas by schválil 14. dôchodok a Smer by dal kamarátom Roberta Kaliňáka dvadsať miliónov na softvérové riešenie. A to môžeme byť radi, že Sme rodina so svojimi štátnymi reťazcami je mimo parlamentu.
Lebo na také dotovanie hypoték vyčlenili 70 miliónov eur a nezanedbateľná časť z nich sa aj skonzumovala, hoci len na platy prijatých ľudí. Toto chcete?
Do budúcnosti môžeme teda s politikmi uzavrieť džentlmenskú dohodu, že oni tie najhlúpejšie sľuby nebudú plniť a my im to nebudeme vyčítať.
A keď už sa nepodarí potlačiť žiadzu po štátnych weboch, nech aj niekoho potešia.
Myšlienka národného menu Andreja Danka sa dá dopovedať štátnym vyhľadávačom obedových menu s navigáciou k fazuľovej polievke a čiernohorskému rezňu. Nasýti, zahreje a posilní národnú identitu!