Trump a Musk v lepších časoch svojho vzťahu. (zdroj: SITA/AP)Toto je jeden z najstarších príbehov slovenskej politiky: strana je príliš tesná pre dvoch ambicióznych lídrov. Jeden z nich nakoniec odíde a založí si vlastnú. Občas ide o hodnotový spor, no častejšie o zrážku osobných ambícií.
Zakladateľ novej strany je takmer vždy presvedčený, že dokáže ponúknuť „emóciu“, ktorú ostatné strany nevedia sprostredkovať, a tým zaplniť medzeru na politickom trhu.
Až neskôr sa ukáže, že tá „medzera“ bola v skutočnosti čierna diera, ktorá všetky ambície pohltila.
Elon Musk, ktorý celé mesiace obletoval Donalda Trumpa ako muchy obrovský zmijovec titánsky – kvet s vôňou rozkladajúceho sa mäsa –, sa nakoniec s prezidentom USA nedohodol.
Nemal s ním spoločné nadšenie pre jeho nový „veľký krásny zákon“, ktorým Trump sľubuje splniť niektoré očakávania svojho elektorátu
. Jeho legislatívna krásavica však vryla svoje pazúry aj do globálnych dodávateľských reťazcov, od ktorých Musk závisí a tvrdí, že Trump tým ohrozuje aj inovácie. Tie sú Trumpovmu voličskému jadru viac-menej ukradnuté.
Po slovnej roztržke s Trumpom Musk zorganizoval malé referendum na svojej sieti X s otázkou, či nastal čas pre tretiu stranu v Amerike, ktorá bude reprezentovať záujmy osemdesiatich percent ľudí v strede.
Odpoveď bola jasná: 80 percent tých, čo na post natrafili, klikli „áno“. Muskova odpoveď bola: národ chce novú stranu, tak ju bude mať a osloví 80 percent Američanov.
Mohli sme sledovať čaro „priamej demokracie“ v Muskovom predvedení.
Už sa nehrdil tým, že pod statusom, v ktorom oznamoval vznik strany, ho mnohí upozorňovali, že s takou stranou len rozdelí Starú dobrú stranu (GOP), ako sa nazývajú republikáni, a zabezpečí víťazstvo demokratom na niekoľko generácií dopredu.
Objavili sa aj názory, že zrádza „jediného muža, ktorý je schopný zachrániť západnú civilizáciu“.
Skôr sa javí, že populizmus v Amerike začal požierať sám seba.
Ironicky by sme mohli poznamenať, že ak nič iné, Muskova strana by mohla zamestnávať Trumpa, aby mu neostala energia na detinské vmiešavanie sa do závažných medzinárodných udalostí.
Trump mu už svojsky pohrozil deportáciou a prehodnotením zmlúv jeho firiem s americkou vládou.
Zároveň je otázne, či Musk, ktorý sa príliš dlho pohyboval okolo Trumpa a podporil politikov krajnej pravice, má vôbec nejakú šancu byť vnímaný ako politik stredu.
Ako môže najbohatší muž Ameriky, ktorý má viac empatie pre zatiaľ neexistujúcich obyvateľov Marsu ako pre bežných Američanov, osloviť široké masy? Technológiou, propagandou, ktorú umelá inteligencia ušije na mieru každému voličovi?
Jeho strana by bola minimálne v rétorike protitrumpovská.
Možno by vyvinul tlak aj na demokratov, aby sa personálne obnovili, lebo dnes je až eufemizmom tvrdenie, že strana, ktorá pôvodne vyslala do boja Joea Bidena, pôsobí unavene.
Teoretická debata o tom, či v extrémne nepomernom americkom volebnom systéme, v ktorom víťaz berie všetko, dáva zmysel tretia strana.
Napriek tomu, že o nej demokrati aj republikáni často hovoria, je nerealistická. Skúšali to už miliardári, aktivisti aj celebrity. Výraznejšie neuspeli.
Muskov nový technologický projekt otvára aj otázku, aká vôbec bude politika po Trumpovi. Ako budú vyzerať kampane, ak ich budú produkovať Muskove AI mašiny?
Čo by urobil súboj týchto dvoch egomaniakov s Amerikou? Zatiaľ ostáva len dúfať, že Musk sa bude sústreďovať na zaľudňovanie Marsu a možno založí stranu pre svoje mimozemské kolónie.
