Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky
Autori príspevkov a signatári výziev venovaných vojne Izraela proti Hamasu, prikláňajúci sa na stranu Palestíny, na margo vpádu barbarov z Gazy do Izraela 7. októbra 2023 používajú vetu „Hamas zabil 1200 a uniesol do Gazy okolo 250 ľudí“, čím konštatujú známu, nepopierateľnú a zdokumentovanú skutočnosť.
Touto vetou sa často objektivita v interpretácii viac ako rok a pol trvajúcej vojne končí a po nej spravidla nasleduje ďalšia, ktorá pokračuje siahodlhým textom. Tá veta znie: „Zločiny spáchané Hamasom 7. októbra 2023 nemôžu byť ospravedlnením zločinov páchaných Izraelom na obyvateľoch Gazy.“
Kto by namietal proti tvrdeniu, že páchanie zločinov naozaj v žiadnom prípade nesmie byť ospravedlňované snahou o nápravu následkov zločinov spáchaných nepriateľom predtým? Keby to bola, samozrejme, pravda. Lenže to, z čoho aktivisti protiizraelských kampaní obviňujú židovský štát (genocída a vojnové zločiny), je lož.
Izrael vedie proti teroristickému Hamasu obrannú vojnu, krutú a neľútostnú, otvorene likvidačnú voči spomínanej teroristickej štruktúre, podporovanej štedrými zahraničnými sponzormi. Vedie ju na husto obývanom území, ktoré Hamas po roku 2005 premenil de facto na vojenskú základňu s civilistami v nej žijúcimi.
Popieranie zločinov v réžii Hamasu
Vojnové zločiny spáchané Hamasom sú dobre zdokumentované. Popri raketách vystrelených na Izrael so zámerom zabiť čo najviac civilistov (od 7. októbra 2023 do júna 2024 Hamas vystrelil na Izrael 19 000 rakiet, čím spáchal 19 000 vojnových zločinov) sú to aj zverstvá spáchané priamo pri útoku 7. októbra a neskôr aj v samotnej Gaze (lynčovanie unesených Izraelčanov a ich držanie ako rukojemníkov, čo pokračuje doteraz).
Okamžite po barbarskom vpáde Hamasu do Izraela sa začal vo svete odohrávať proces nazvaný kulturológom Jevgenijom Dobrenkom, profesorom Benátskej univerzity, „globálnou antisemitskou revolúciou“. Tento proces má rozmanité podoby.
