Hororový žáner nemá na Slovensku najsilnejšiu tradíciu, takže Jozef Karika si ako klasik vlastne nemusí robiť starosti s konkurenciou. Čo si budeme hovoriť, Dobšinského krváky ani Bottovo rozprávanie o besnej závisti Margitinej macochy mu biznismodel neohrozia. Ibaže pozor.
Na scénu hrôzy sa driape čosi, čo by sme mohli prirovnať k nástupu technotrileru, ktorým istý Tom Clancy v osemdesiatych rokoch zbúral zavedené poriadky v oblasti napätia. Kolektív autorov v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť totiž prichádza so žánrom, ktorý môžeme smelo nazvať fiškálnym hororom. Ilustrovaným!
Deficit bude do roku 2029 rásť výraznejšie, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť Čítajte Účelom tohto voľnejšieho úvodu je podčiarknuť, že je to vážnejšie než tradičné reči o gréckej ceste. Pri poslednom hodnotení konsolidačného úsilia Ladislava Kamenického sme tu ešte vtipkovali, že po dvoch rokoch sa deficit viditeľne nepohol, akurát už sa viac-menej vyčerpali zdroje zvyšovania výnosov.
No, tak sme dovtipkovali.
Ťažiskové posolstvo RRZ totiž nie je ani tak v odkaze, že bez ďalšej konsolidácie budú deficity neudržateľné, to sme vedeli. Problém je, že táto katastrofa sa ukazuje už v strednodobom výhľade.
Stručne povedané, zhoršilo sa úplne všetko, takže „organický“ deficit sa v horizonte jednotiek rokov škriabe k šiestim percentám. To je o málo menej ako v krízovom roku 2009 a zhruba rovnako ako počas covidu, keď sa štátu prepadli príjmy a vyskočili výdavky. Ako to asi bude vyzerať v kríze?
Samozrejme, kríza komplikuje život každému, veď preto sa volá kríza, nie krčma. Problém je v tom, že pri tomto stave už krízu ani „nepotrebujeme“.
Nechceme nudiť číslami, ale sme na dohľad stomiliardového dlhu, takže len dlhová služba vyjde na štyri miliardy. Ročne. To roztáča začarovaný kruh nízkych investícií, lenivého rastu a tak ďalej.
Bezprostredne tieto okolnosti robia vrásky len Kamenickému, ktorému starosti s plátaním rozpočtu doprajeme. Lenže čoskoro sa to nevyhnutne dotkne všetkých. Toto žiadny génius nezapláta „istotou ekonomického rastu“, a to dokonca ani keby ho zabezpečil. Takéto deficity neutopí žiadny reálne predstaviteľný rast.
Toto bude bolieť, príde to skôr a drastickejšie, ako sme si mysleli. A možno je to aj dobre, napokon, ako nás učili pri Grécku, radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.
Samozrejme, každý dobrý horor sa končí avízom na ďalší diel, takže po uprataní tejto kalamity sa ozve zvonenie a hrdinka pôjde v dobrej nálade otvoriť dvere. Za nimi sa krátko mihnú demografické zmeny, ozve sa vreskot, ktorý prehluší gitarový riff, a plátno rozjasnia krvavé titulky.
Pokračovanie nabudúce.
