Keď Peter Pellegrini oznámil, že ide na dvojtýždňový vojenský tábor osvojiť si zručnosti príslušníka aktívnych záloh, niektorí sme si neboli istí, či sme dobre počuli, kým iní to až kvitovali. Veď ktorý iný politik má potenciál zvýšiť kredit ozbrojených síl a ochotu verejnosti zapojiť sa do obrany vlasti?
Takto sformulované to znie lákavo, ale to už tak s argumentačnými pascami býva. Lenže: ak aj má Pellegrini potenciál dosiahnuť deklarované ciele, ešte to neznamená, že je pri tom dovolené hocičo, a už vôbec, že to hocičo bude aj úspešné. No a po týždni už kritici vyhrali takpovediac kontumačne.
Zapojil sa aj prezident Pellegrini. Začal sa výcvik do národných obranných síl Čítajte Ťažko presne sformulovať, čo sa vlastne pokazilo, ale pri pohľade na futrovanie sociálnych sietí reklamným materiálom a videoprekáračkami s koaličným partnerom cítime, že niečo je v neporiadku.
Skúsme takto: z uvedeného je zrejmé, že protagonistu k jeho činnosti neviedol záujem o republiku, ale o seba samého. Ako vždy.
