Už-už to vyzeralo, že by sme 18. sankčný balík mohli mať z krku. Európska komisia poslala predsedovi slovenskej vlády list s ťažko zrozumiteľným zoznamom prísľubov ohľadne cien plynu a Robert Fico povedal, že to nie je ideálne, ale aspoň o niečo to zmierni „imbecilné“ návrhy Komisie.
(To sme od debilizácie pekne pokročili.)
Úplne to znelo tak, že by mohlo byť hotovo – sankcie budú schválené a Fico bude môcť ako Chamberlain mávať nejakým lajstrom s tým, že zabezpečil plyn pre naše časy alebo čo. Ibaže to malo háčik: k tomu si ešte premiér pýtal potlesk alebo aspoň uznanlivé pokývanie hlavy od opozície.

Zvláštne. Od opozície si nepýtal súhlas s depenalizáciou trestnej činnosti, prekresľovaním sociálnych dávok, lámaním rokovacieho poriadku, odvolávaním jej podpredsedu parlamentu a plazením sa v Kremli. A zrazu konkrétne teraz je nutné, aby opozícia vyjadrila nadšenie. Čože?
Také správanie iste nie je konzistentné, ale keď nemáte zábrany a charakter, môže byť logické.