Autor je ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov
V posledných rokoch a mesiacoch sa na Slovensku opakovane ozývajú hlasy politických aj ekonomických aktérov, podľa ktorých by dobudovanie diaľničnej siete naprieč všetkými regiónmi Slovenska (vrátane dlho diskutovanej trasy Bratislava – Užhorod) malo automaticky prispieť k výraznému znižovaniu regionálnych rozdielov.
Podobne zaznievajú optimistické vyhlásenia, ako vstup Ukrajiny do Európskej únie otvorí slovenským regiónom nové ekonomické príležitosti a vyváži ich súčasné zaostávanie.
Tieto tvrdenia však, pri všetkej úcte, pracujú so zjednodušeným a skresleným obrazom reality. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že samotné diaľnice ani rozširovanie EÚ regionálne disparity neodstraňujú automaticky.
Realita je iná
Príkladom je Španielsko, kde sa od 90. rokov masívne investovalo do cestnej infraštruktúry vrátane výstavby diaľnic do menej rozvinutých regiónov.
Štúdia zo Španielska však ukazuje, že tieto investície znížili regionálne rozdiely len približne o tretinu. Zvyšné nerovnosti pretrvávali v dôsledku odlišnej štruktúry hospodárstva, vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a lokálnej hospodárskej aktivity.
Rovnako poučné sú zistenia z Rakúska po rozšírení EÚ o krajiny strednej a východnej Európy.
Výskum analyzoval dosahy vstupu susedných štátov do EÚ a zistil, že aj keď rakúske hraničné regióny zaznamenali rast produktivity a obchodu, nedošlo k ich reálnemu ekonomickému vyrovnaniu s vnútroštátnymi regiónmi. Naopak, v niektorých ukazovateľoch, ako je zamestnanosť či populačný rast, zaostávali.
Autori napokon skonštatovali, že rozšírenie EÚ síce prinieslo pozitívne efekty v oblasti obchodu a produktivity, no k očakávanému znižovaniu regionálnych rozdielov v Rakúsku nedošlo – ani postupne, ani udržateľným spôsobom.
Preto je ilúziou domnievať sa, že samotné prepojenie Slovenska prostredníctvom diaľnic na Ukrajinu, Poľsko, Maďarsko či Českú republiku vyrieši napríklad dlhodobé zaostávanie regiónov ako Gemer, Novohrad, horné Kysuce alebo časti východného Slovenska.
Rovnakou ilúziou je očakávať, že pripojenie Ukrajiny k EÚ prinesie automaticky rýchlejšie zbohatnutie chudobnejších slovenských regiónov.
Ľudia a miestna ekonomika
To, že výstavba infraštruktúry a otvorenie hraníc prinášajú pozitívne efekty, nemožno poprieť. Problémom je však práve prílišné sústredenie verejnej diskusie len na tieto aspekty.
Regionálny rozvoj nie je možné zabezpečiť bez komplexného prístupu, ktorý zahŕňa investície do ľudského kapitálu, vzdelávania, miestnej ekonomiky a prírodných zdrojov.
Na Slovensku sa opakovane zanedbáva podpora sociálnej ekonomiky, ktorá môže byť pre menej rozvinuté regióny dôležitým zdrojom pracovných miest a komunitného rozvoja. To isté platí pre agroturizmus a spracovateľský priemysel viazaný na lokálne suroviny. Typickým príkladom je neefektívny vývoz dreva v surovom stave do zahraničia namiesto jeho spracovania a finalizovania u nás doma.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj poľnohospodárstvo. Slovensko dlhodobo trpí nízkou produktivitou práce v tejto oblasti, čo je paradoxne spôsobené aj tým, že významnú časť sektora ovládajú tzv. agrobaróni.
Často ťažia z priamych platieb a dotácií bez toho, aby investovali do modernizácie výroby, rozvoja lokálnych pracovných miest či udržateľných foriem hospodárenia.
Prvou podmienkou efektívneho znižovania regionálnych rozdielov teda nemôže byť len výstavba diaľnic či prijatie Ukrajiny do EÚ. Nevyhnutná je súčasná podpora miestnych ekonomík, podpora vzdelanosti, inovácií, kvalitných verejných služieb a regionálnych ekonomík mimo veľkých miest.
