Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Bol prelom rokov 2020 a 2021. Zatiaľ čo svet v lockdownoch len hľadal cestu z pandémie, ja som ako úradník viedol tím, kde sme kreslili podobu Slovenska, ktoré z tejto krízy môže vyjsť silnejšie. Krajiny, ktorá túto generačnú príležitosť využije nielen na prežitie, ale na skutočný reštart. Od Európskej komisie sme na to dostali 6,4 miliardy eur.
K vzniku celého plánu obnovy prispeli stovky odborníkov. Samozrejme, vedeli sme, že implementácia plánu bude v podmienkach slovenskej verejnej správy obrovskou výzvou a že si bude vyžadovať kompetentnú a odhodlanú vládu. To, s čím sme však nerátali, bola vláda, ktorá ho bude aktívne sabotovať.
Od nádeje k sabotáži
Začali sme veľmi dobre. Pri prvých štyroch žiadostiach patrilo Slovensko medzi päť najrýchlejších krajín, splnili sme všetky míľniky a dostali sme platby. Potom sa však na Úrad vlády vrátil Robert Fico a s ním aj jeho neschopní ľudia. To, čo dnes robí súčasná vláda, nie je len bežné politické zlyhanie. Je to sabotáž budúcnosti Slovenska.
Nielenže nepokračovala v nastolenom tempe, ale zmenou Trestného zákona, zrušením špeciálnej prokuratúry (aby ochránila svojich ľudí) a porušením výdavkových limitov dokonca zvrátila predošlé míľniky. Vláda musela presviedčať Brusel, aby nám nezmrazil už pridelené peniaze, namiesto toho, aby sa sústredila na ďalšie míľniky a ďalšie peniaze. Piata platba trvala rok a pol. Vyvrcholením tohto veľmi drahého diletantstva je nedávne podanie žiadosti o šiestu platbu, na ktorú vláda ani nesplnila všetky podmienky.
Je to ako pýtať si od šéfa výplatu za prácu, ktorú ste ešte ani nezačali robiť. Presne tak teraz postupuje súčasná vláda, keď žiada o peniaze, hoci vie, že nesplnila podmienky. Kedy sa takýmto tempom vôbec dostanú k siedmej platbe, nehovoriac o ôsmej a deviatej?
Dnes je už prakticky isté, že celý plán do roku 2026 nestihneme. Ide o trestuhodné premrhanie príležitosti, aká sa už nikdy nemusí opakovať. Ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť neočakáva, že to dokážu vyčerpať. Odhaduje, že z plánu prepadne minimálne 500 miliónov eur. To je suma, za ktorú mohla stáť nová špičková nemocnica alebo mohli byť zrekonštruované stovky kilometrov ciest. Tieto peniaze budú chýbať priamo tu, na Slovensku.
Namiesto toho, aby vláda využila „peniaze zadarmo“ na oživenie ekonomiky, vyberá si ľahšiu a pre ľudí bolestivejšiu cestu – zvyšovanie daní a prejedanie úspor. Každé euro, ktoré nevyčerpáme alebo využijeme neskoro, je pritom stratená príležitosť na lepšiu cestu, modernejšiu nemocnicu či kvalitnejšiu školu.
Ďalšie peniaze strácame v iných projektoch – vláda zobrala regiónom eurofondy za dvesto miliónov, prepadne 171 miliónov eur pre farmárov a vláda nedokáže rozbehnúť 1,5 miliardy eur z klimaticko-sociálneho fondu, lebo minister Tomáš Taraba si nevie splniť svoje domáce úlohy. A to všetko v čase konsolidácie, keď sa hľadá každé voľné euro a minister financií namiesto zbierania európskych zdrojov dusí ekonomiku.
V regiónoch počúvame, že menšie obce sa už o projekty ani nehlásia, pretože tušia, že nakoniec minú viac peňazí na samotný projekt, ako vôbec majú k dispozícii. Ak to aj risknú, čaká ich byrokratické peklo a nikde nemajú záruku, že sa k nejakým zdrojom vôbec dostanú. Takto to fungovať nemôže.
Existuje aj iná cesta: totálny reštart ekonomiky Slovenska
Peniaze nám doslova ležia na stole a my ich nevieme zdvihnúť. Do roku 2027 má Slovensko možnosť využiť z rôznych európskych zdrojov dokopy až 30 miliárd eur. Neschopnosť a chaos súčasnej vlády však spôsobujú, že tieto zdroje čerpáme katastrofálne pomaly. Preto potrebujeme totálny reštart prístupu k európskym peniazom, ale aj k celej ekonomike.
Na rozdiel od súčasnej vlády my máme plán.
Potrebujeme investujúce Slovensko. To znamená skončiť s praxou, kde sa peniaze míňajú narýchlo na konci obdobia, len aby sa minuli na hocičo. Musíme mať dlhodobý a predvídateľný investičný plán, ktorý presahuje jedno volebné obdobie. Priority sa musia určovať podľa skutočného prínosu pre krajinu, nie podľa toho, kto má akých kamarátov a politické tričko. Eurofondy aj štátne investície treba riadiť profesionálne, s dôrazom na výsledky.
Musíme vytvoriť podnikavé Slovensko. To sa nedá dosiahnuť neustálym zvyšovaním daní. Naopak, potrebujeme znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, aby sa ľuďom oplatilo pracovať a firmám zamestnávať.
Zároveň treba vypustiť ByroKATa – teda radikálne znížiť byrokratickú záťaž aspoň o tretinu. Zaviesť princíp „jedno nové pravidlo dnu, jedno staré von“ a skoncovať s byrokratickým peklom, ktoré dnes odrádza každého, kto chce niečo tvoriť.
Dymová clona namiesto skutočnej práce
Je vrcholom cynizmu, keď premiér Fico v tejto situácii hovorí o tvorbe novej vízie do roku 2040. To nie je vízia, to je dymová clona, ktorá má zakryť reálnu neschopnosť. Slovensko nepotrebuje nový, prázdny dokument, ale vládu, ktorá má odvahu a schopnosti zrealizovať ten plán, ktorý už je na stole, je plne financovaný a na ktorom pracovali stovky najlepších expertov. Hovoriť o snoch a zároveň sabotovať skutočnú prácu je výsmechom všetkým občanom.
Nejde len o premrhané miliardy. Ide o to, či budeme montovňou na periférii Európy, alebo modernou, inovatívnou a sebavedomou krajinou. O budúcnosti na desaťročia dopredu sa rozhoduje teraz.
A súčasná vláda nás k osudu večnej montovne vedome vedie.
