Autorka je spisovateľka
August má celkom inú chuť ako júl. Osemnásty júl som si v detstve vyhlásila za centrálne leto, tak ako deviaty november za deň, odkedy sa môžu kupovať darčeky.
Šťastné letá na dedinskom dvore
V lete sme nechodili k moru, ani nikam, boli sme v záhrade a na dvore. Aj ostatní tam boli. Deti sa povaľovali v tieni, a ak išiel niekto do tábora, blahoželali sme mu. Večer sme ja a moji bratranci a sesternice sedeli na stoličkách pred televízorom a napäto čakali na mapu v predpovedi počasia.
Na čiernobielej obrazovke sa vynorili malé biele slniečka a vtedy sme jasali, pán povedal, že to vyzerá na teploty až nad dvadsaťpäť, dokonca do tridsať stupňov.
Napriek tomu, že nás čakal len ďalší deň na dedinskom dvore, bolo to veľkolepé. Vedeli sme, že po ceste pôjdu kombajny, jeden za druhým, a navečer z jedného z nich zoskočí môj oco a vojde do dvora.
Nie, nebol kombajnista, ale občas sa na nejakom zviezol a občas zviezol aj nás. Toto, čo tu píšem, vyzerá ako spomienky starej matere a ja sa smejem.
Sedávali sme na múriku pred domom, pri hlavnej ceste, a robili sme čiarky pri kategóriách: auto s obytným prívesom, auto s nápisom alebo auto s nálepkou NSR (Nemecká spolková republika).
Autá totiž nemali nápisy, a ak, tak len maličké na dverách, napríklad JRD KOŠ. Vôbec sme si nepredstavovali, kam asi idú a že tí s prívesmi možno cestujú na úžasnú dovolenku, len sa nám páčil ten nádych inakosti.
