Autorka je redaktorkou českého Deníka N
„Najdôležitejšia rada? Nesúhlasiť s okupáciou.“
Nie, nemám rada azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Poslal do väzenia zopár novinárov a aktivistov, jednoducho svojich oponentov. Medzi nimi niekoľko mojich známych.
Alijev nie je vizionár ani osvietený vladár. Ale tentoraz zabodoval. Aj u mňa.
Keď Alijev v sobotu na medzinárodnom fóre v Chankendi (predtým Stepanakert, hlavné mesto arménskeho Náhorného Karabachu do jeho dobytia Azerbajdžanom v roku 2023) verejne poradil Ukrajincom, aby sa nikdy nezmierili s ruskou okupáciou a dodal: „Nikdy sa nevzdávajte!“, bolo to pre Kremeľ ako studená sprcha.
Horšia, ako keď v marci 2023 vydali na Vladimira Putina medzinárodný zatykač. Toto bola totiž rana do chrbta od priateľa, spojenca, mladšieho brata.
Ilham Alijev dával rady Ukrajine po rusky. Ruštinu má výbornú, veď vyštudoval slávny Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO ). Keď mu ukrajinská novinárka dala špeciálny darček, zbierku vojenských epoliet z ukrajinských uniforiem, mal radosť.
„Veľmi pekne ďakujem. Len tak ďalej,“ dodal s odkazom na odhodlanie ukrajinských vojakov vzdorovať ruským okupantom a podal novinárke ruku. Putina tieto zábery iste nepotešili.
Slová nebezpečnejšie ako rakety
Ak by niečo také hovoril niektorý z európskych lídrov, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov by ani nezdvihol oči od mobilu. Teraz ale reagovať musel. „V našich vzťahoch nastali zložité časy,“ vyhlásil s nádejou, že sa určite skončia.
Prezident Azerbajdžanu , krajiny na kaspickom pobreží Kaukazu, asi najbohatšej kolónie Ruska v ére Sovietskeho zväzu, sa odtrhol z reťaze. A čo je horšie, Moskva nemá žiadne páky, ako ho k nej opäť pripútať.
Alijev tiež ukázal ostatným vazalom, že ruský medveď už nemá toľko síl, aby svoje kolónie udržal v bezpodmienečnej poslušnosti. Zatiaľ síce len slovný azerbajdžansko-ruský konflikt má pre budúcnosť Ruska väčší význam ako ďalšia dobytá osada na ukrajinskom Donbase.
Alijev je pri moci skoro rovnako dlho ako Putin, ako on vládne železnou a neúprosnou rukou. Oponentov trestá, zatvára, necháva zlikvidovať. Arménsko pripravil o sporné územie Náhorného Karabachu.
A teraz sa stáva hlavným symbolom nádeje na koniec ruskej koloniálnej ríše. Keď jeden z poddaných prestane vzhliadať k cárovi v Moskve, je s cárom koniec. A to zďaleka nie je všetko.
Azerbajdžan pripravuje žalobu na Rusko na medzinárodný súd. Žiada nájsť a potrestať vinníka zásahu lietadla azerbajdžanských aerolínií ruskou strelou zem-vzduch.
Pri tragédii zomrelo 25. decembra 2024 tridsaťosem Azerbajdžancov. Teraz Baku očakáva ospravedlnenie, kompenzáciu a pokánie. To, čo Rusku nikdy veľmi nešlo.
Incident so zasiahnutým lietadlom pritom vôbec nemusel zájsť tak ďaleko. Stačilo by, aby si v Kremli uvedomili, že staré časy sú nenávratne preč.
