Slávnostnej prísahy sa zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini. (zdroj: TASR)V roku 1988 celá generácia divákov napäto čakala na ďalšie pokračovanie jedenásťdielneho seriálu o mladom sústružníkovi, mäsiarovi, opravárovi televízora, traktoristovi a vyšportovanom frajerovi, ktorých odviedli na vojnu. Zaľúbených, nesmelých, bez svalov aj so svalmi, chorľavých aj zdravých.
Príbehy „Chlapov a chlapcov“ zľudšťoval obraz povinnej vojenčiny, ktorá mala svoje dobové stereotypy: plačúce mladé ženy a matky, spokojní otcovia, veď chlapec konečne zmužnie, listy na dva roky a pesničky o láske vystavenej skúškam vojenskej služby.
V diskusiách o seriáli niektorí hovoria o nepozerateľnej propagande, niektorí o dobovej kronike a niektorí o milej retro zábave. Bez ohľadu na názory na seriál sa asi zhodneme, že seriál na propagáciu dobrovoľnej vojenskej služby dnes už nikto nenatočí.
Priestor pre Dankove záložky
Tá povinná sa definitívne skončila v roku 2005 a aj keď Andrej Danko by rád doprial vojenské záložky aj ďalším mužom okrem seba a ešte v máji navrhoval, aby sa obnovila pre mladých mužov aspoň na tri mesiace, žiadna nebude.
Mohlo sa zdať, že prvé kolo cvičení pre novovzniknuté Národné obranné sily by mohli byť pre Danka splneným snom, ale nestalo sa tak. Danko dokonca opísal účasť prezidenta Petra Pellegriniho vo výcviku ako „šaškovanie“ a namiesto potľapkania po pleci mu navrhol zníženie platu.
Na tomto bode by sme mohli skončiť ironizovanie výcviku, o ktorý je podľa ministerstva obrany výrazný záujem: spracovali 240 nových žiadostí, čím počet záujemcov prevýšil počet ľudí v aktívnych vojenských zálohách, ktorých je 170. Ďalších 3 000 ľudí žiadalo ďalšie podrobné informácie.
Účasť Pellegriniho a ministra Roberta Kaliňáka vo výcviku je legitímny spôsob spopularizovania dobrovoľných národných síl. Navyše, aj v západných krajinách sa politici radi fotia s príslušníkmi armády, jednotkami slúžiacimi v zahraničí, navštevujú ich aj v špeciálnej rovnošate.
Aby to nebol len paintball
Myšlienka budovania dobrovoľných záloh má pomerne vysokú podporu v európskom regióne. Podľa prieskumu Globsec trends 2025, v šiestich z deviatich opýtaných krajín viac ako 80 percent podporuje budovanie dobrovoľnej vojenskej kapacity. Na Slovensku súhlasí s myšlienkou 68 percent ľudí.
Aj keď pripustíme úprimný zámer Kaliňáka, nedá sa odmyslieť od chaosu, ktorý vytvára v hlavách voličov kŕmených Robertom Ficom.
Ak Rusko nie je hrozba pre Slovensko, tak kto nás ohrozuje? Ak Fico kritizuje investície do armády a tvrdí, že vyzbrojovanie je zdrojom vojny, tak prečo Slovensko posilňuje svoju obranu? A teda ešte stále chceme mier, ak posilňujeme schopnosti brániť sa?
Namiesto pomaľovaných tvárí a výziev pre opozíciu a novinárov, aby sa na dobrovoľný výcvik prihlásili, strana Smer a Hlas by sa mali zamyslieť nad príbehom, ktorý ich premiér o vojne na Ukrajine rozpráva národu.
Lebo vo svetle jeho rétoriky, takáto akcia bude pôsobiť ako vládou platená paintball party pre pár záujemcov.
