Nemusí sa nám to páčiť, ale nedá sa ubrániť tomu, že politici budú využívať historické postavy a udalosti na sledovanie vlastných cieľov.
Toxický optimista v tom zásade môže vidieť aj posilňovanie národných totemov, z ktorých si podľa potreby každý vezme, čo sa mu páči. Taký švédsky stôl budovania štátnosti.

Cyril s Metodom tak môžu byť progresívnymi multikulturalistami, spravodlivo a správne vyhnanými byzantskými špicľami, evanjelistami inklúzie, poslami emancipácie skrze šlabikár, všetko možné. Ale niekde už by predsa len mohla byť čiara.
Ilustrovať si to môžeme na poprednom nadšencovi politicky aplikovanej histórie, ktorý momentálne okupuje Úrad vlády.
Nestačilo mu, keď u vyššie spomínaných lingvistov vyzdvihol, že nestavali železnú oponu, a naznačil ich kladný vzťah k ruskému plynu.
Síce sú to ahistorické sprostosti, ale nedá sa ani úplne namietať – naozaj nevieme, čo by si mysleli o železnej opone, európskej energetickej politike a letoch na Mesiac.