Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Varovania od predstaviteľov tajných služieb demokratických krajín pred zvýšenou aktivitou ruských špiónov prichádzajú už viac než dve dekády, prakticky od nástupu Vladimira Putina k moci. Naposledy pred týždňom aj šéfka nemeckej vojenskej kontrarozviedky Martina Rosenberg potvrdila, že od roku 2022 došlo v Európe k dramatickému nárastu sabotáží a hybridných útokov s preukázateľnou väzbou na ruské rozviedky.
Do štatistík sabotáží sa nerátajú falošné hrozby bombovými atentátmi, ktoré sú v repertoári ruských tajných služieb starý, no v porovnaní s ostrými akciami v zásade neškodný trik, ktorým si príslušníci ruských rozviedok bez námahy plnia pracovné kvóty na minimálny počet zrealizovaných aktívnych opatrení ročne.
V arzenáli hybridnej vojny sú na spodku hierarchie operácií zameraných na šírenie strachu a rozvracanie spoločenskej morálky a odolnosti západných demokratických štátov.
Osobitne úspešní sú v tom ruské tajné služby na Slovensku, paradoxne aj bez toho, aby sa museli veľmi snažiť.
Hybridná vojna na Slovensku
Skúsenosť s rozsiahlym hybridným útokom získala slovenská verejnosť len pred necelým rokom, keď na stovky škôl prišli e-mailom hrozby bombou. Podobný scenár sa opakoval v Česku a Lotyšku, preto v reakcii vznikol medzinárodný vyšetrovací tím, ktorý pred dvoma týždňami zadržal údajného páchateľa v ukrajinskom Dnipre.
Z kolektívneho úspechu sa však pre nekorektný postup a spôsob informovania stala medzinárodná blamáž velenia slovenskej polície aj vedenia ministerstva vnútra.
Čo sa stalo
Slovenská polícia informovala o zadržaní páchateľa predčasne a nepresne. Zamlčala podozrenie z jeho väzieb na Rusko, odkiaľ mu mali prísť platby, čo vyvolalo ostrú reakciu českých partnerov, ktorí operáciu viedli.
