Autor je publicista
Došlo k porušeniu zákona, ale jasnozrivé hlavy v Hlase to radšej utajili, lebo by si z nich robili srandu ľudia so sáčkami na hlavách. Dosiahli tým to, že si z nich srandu robia všetci ľudia a nielen tí so sáčkami na hlavách. A navyše je to ešte aj hanba.
A to všetko len v prípade, že hovoria pravdu – čo, samozrejme, tiež nerobia.
Zoroslav Kollár nezakladá stranu, ale všetko robí tak, akoby ju zakladal, no a Boris Kollár sa hnevá. Veľmi sa hnevá. Keď budeme mať lepšie správy, tak sa ozveme, ale pravdepodobne ich mať nebudeme.
Prípad Matúša Šutaja Eštoka
Pamätám si, ako niekedy pred rokom 1998 a možno priamo v reakcii na legendárne vystúpenie Jána Slotu na mítingu v Kysuckom Novom Meste zavolal do redakcie Rádia Twist poslucháč.
Skonštatoval, že keď sa Ján Slota narodil, otec ho od radosti trikrát vyhodil do vzduchu, ale len dvakrát ho chytil. Nikto nehovorí, že sa to isté stalo aj Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Prezidentovi požičala sestra na kampaň 300-tisíc eur. Prezident následne povedal, že to neutajil a nič sa nestalo, aj keď to utajil a stalo sa to, že porušil zákon. Vysvetľoval to ako administratívnu chybu.
Potiaľ by to bola len obyčajná hanba, ale sú ľudia, ktorí si s obyčajnými vecami nevystačia, a keď už raz tá hanba je, tak nech je rovno poriadna. Opäť nikto nehovorí, že medzi nich patrí aj Matúš Šutaj Eštok.
Práve Šutaj Eštok – ešte stále minister vnútra – teraz totiž prišiel s vysvetlením, že to žiadna administratívna chyba nebola, ale, naopak, z ich strany išlo o premyslený taktický ťah.
Pôžičku od sestry podľa neho utajili, lebo by to bolo zneužité v kampani a ľudia so sáčkami od košov na hlavách by si z toho začali robiť srandu.
Sme svedkami opakovania Kaliňákovej paradigmy: pravidlá sme porušili, lebo sme sa tak rozhodli. A to, prosím pekne, hovorí minister vnútra.
My si to zatiaľ preložme do ľudskej reči: najprv zákon porušili a potom jeho porušenie utajili, lebo ľudia by hovorili, že je to porušenie zákona. A potom by boli na smiech.
Našťastie sa to podarilo: nikto na nič neprišiel, ľudia vôbec nehovoria, že bol porušený zákon, a čo je najlepšie, ani na smiech vôbec nie sú.
O brilantnom strategickom mozgu ministra vnútra sa presviedčame každý týždeň; niekedy, bohužiaľ, aj viackrát. Sú ľudia, z ktorých si nikto srandu robiť nemusí, stačí, že sú. Ale to naozaj nie je prípad Matúša Šutaja Eštoka.
