Autor je bývalý predseda vlády a minister zahraničných vecí Švédska.
Hneď tri naliehavé priority budú v najbližších rokoch zaťažovať verejné financie v Európe. Prvou - a najzrejmejšou - je obrana.
Tlak na zvyšovanie vojenských výdavkov je predovšetkým reakciou na agresiu ruského prezidenta Vladimira Putina. A znásobuje ho neustávajúca kritika amerického prezidenta Donalda Trumpa na adresu spojencov v NATO. Tieto tlaky spoločne spôsobili, že posilnenie obrannej pozície Európy sa stalo strategickou nevyhnutnosťou.
Druhou a pravdepodobne naliehavejšou prioritou je podpora Ukrajiny v boji proti Rusku. Ak by sa ukrajinská obrana zrútila, revanšistické Rusko by sa pravdepodobne utrhlo z reťaze. Zabezpečenie toho, aby sa Ukrajina mohla naďalej brániť, si bude vyžadovať, aby európske vlády prekročili svoje súčasné záväzky v oblasti výdavkov na obranu.
A napokon je tu zdĺhavá tvorba ďalšieho viacročného rozpočtu Európskej únie na obdobie 2028 až 2034. Európska komisia už predložila svoj návrh, ale členské štáty a Európsky parlament musia podstúpiť vlastné rokovania, kým sa dohodnú na konečných číslach.
Európsky rozpočet a sľuby NATO
Návrh Komisie zahŕňa zvýšenie prostriedkov na bezpečnosť, globálne záväzky a konkurencieschopnosť, ako aj dodatočnú podporu pre Ukrajinu.
Hoci tieto priority získali širokú podporu, prerozdelenie zdrojov na ich financovanie bolo predmetom ostrej diskusie. Kým sa dosiahne konsenzus, uvidíme ešte bezpochyby tvrdý politický súboj.
Navrhovaný rozpočet pritom dosahuje len 1,26 percenta zrátaných hrubých národných dôchodkov 27 členských krajín Európskej únie. Hoci je to viac ako súčasných 1,13 percenta, čistý nárast je relatívne mierny, ak sa zohľadnia náklady na obsluhu dlhu, ktoré vznikli pre prudké zadlžovanie bloku v súvislosti s pandémiou.
