Autor je šéfredaktor českého denníka Právo
Pravdepodobný víťaz parlamentných volieb Andrej Babiš oznámil, že bude oveľa menej podporovať Ukrajinu, a spochybnil záväzok piatich percent HDP na obranu do roku 2035, ktorý prijal končiaci kabinet Petra Fialu. Schladil tak nádeje, že jeho vláda sa nebude podobať Ficovej na Slovensku, nieto Orbánovej v Maďarsku.
Panika demokratov zatiaľ nie je namieste. Sú to predsa len výroky v predvolebnej kampani, v ktorej Babiš cieli aj na nespokojných voličov, unavených Ukrajinou a podliehajúcich dezinformáciám. Ešte podstatnejší dôvod je, že hnutie ANO bude na vládnutie potrebovať prinajmenšom jedného koaličného partnera. Až to určí smerovanie českej domácej i zahraničnej politiky na ďalšie štyri roky.
Babiš hovorí s Trumpom
„Samozrejme. Prečo by sme pokračovali? My potrebujeme peniaze pre našich ľudí,“ odpovedal Andrej Babiš na otázku agentúry Reuters, či by vláda pod vedením ANO zrušila českú muničnú iniciatívu. Oznámil, že ju považuje za netransparentnú, predraženú a „plesnivú“.
Muničná iniciatíva je projekt, český vynález, ktorý zabezpečuje delostreleckú muníciu pre Ukrajinu. Zapojilo sa do nej približne dvadsať krajín, veľkými prispievateľmi sú napríklad Holandsko a Dánsko. Česko je v nej najmä sprostredkovateľom medzi darcami, výrobcami a prijímateľmi na Ukrajine.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte iniciatívu nedávno pochválil a uviedol, že vďaka nej už obrancovia Ukrajiny získali tri milióny kusov munície. Ukrajinci sami spočítali, že pred spustením iniciatívy bol pomer munície medzi Ruskom a Ukrajinou desať k jednej, dnes sa blíži k pomeru dve ku jednej. Česko prispelo aj finančne asi tridsiatimi piatimi miliónmi eur.
Ak sa niečo vláde Petra Fialu v zahraničnej politike podarilo, je to muničná iniciatíva. Babiš by ju presunul pod NATO. Môže sa však stať aj to, že sa ňou bude o pol roka chváliť v Bruseli a Kyjeve.
Úplne nezodpovedne znie Babišovo spochybňovanie záväzku zvýšiť obranné výdavky: „Keby som bol ja na samite NATO a Donald Trump by hovoril o piatich percentách HDP na obranu, tak mu jednoducho poviem, že to nie je reálne a že potrebujeme udržať sociálny zmier... A keď mi povie, aby som skočil z piateho poschodia, tak neskočím – vždy som vystupoval ako suverénny premiér Českej republiky.“
Jedna vec je rozhovor dva mesiace pred voľbami a iná skutočné vyviazanie Českej republiky z dohody, ktorú dobrovoľne prijala a ktorá je v jej bezpečnostnom záujme.
Obrazne povedané, keby sa Babiš dostal k rozhovoru s Trumpom, americký prezident by mu tak ako Zelenskému v známej hádke v Oválnej pracovni povedal, že nemá žiadne karty, tak nech radšej mlčí. A teoreticky, ak by to nebolo pod jeho rozlišovacou schopnosťou, nech teda ochranu českého vzdušného priestoru prevezme bezpečnostná divízia Agrofertu.
Alebo niečo podobné by na Babiša vytiahol tento kandidát na Nobelovu cenu za mier... Problém je, že ANO nemá kompetentných ľudí ani na post ministra zahraničných vecí, ani obrany.
Povedome znie aj Babišova formulácia, že vždy vystupoval ako „suverénny premiér Českej republiky“. Stačilo by len doplniť niečo o suverénnej zahraničnej politike na štyri svetové strany, v praxi hlavne smerom ku Kremľu. To však od Babiša nemožno očakávať, pretože jeho podnikateľské aj osobné záujmy sú inde.
Kto bude vládnuť?
Isteže sa nemožno spoliehať, že keď šéf hnutia ANO v prvom premiérskom období (2017 až 2021) nespochybnil západnú orientáciu Česka, neurobí to ani teraz.
Alebo že jeho ústup od podpory Ukrajine je len predvolebná rétorika – ANO sa uchádza aj o rovnakých voličov ako extrémistické hnutie Stačilo! (s komunistami a „exotmi“ ešte tvrdšieho zrna) alebo SPD Tomia Okamuru, ktorý vzal na kandidátky ľudí z ešte pochybnejších formácií – model Andrej Danko. Tí všetci ponúkajú voličom protiukrajinskú demagógiu, nechutné útoky a klamstvá.
Ale práve Robert Fico je výkričníkom aj pre českých demokratov, že vláda môže konať ešte horšie a nebezpečnejšie, ako zneli najhoršie heslá v kampani. To by pravdepodobne nastalo, ak by vládol Babiš s SPD, čo síce nie je voľba jeho srdca, ale počty mandátov nepustia.
Podľa posledného prieskumu agentúry STEM, ktorý sa opakuje každý týždeň, by ANO získalo sedemdesiatpäť a SPD dvadsaťšesť mandátov, čo by bolo stojeden poslancov v dvestočlennej Poslaneckej snemovni. S takou tesnou menšinou sa však normálne vládnuť nedá.
Nielen preto, že Okamura pribral na kandidátky ľudí z troch menších protestných formácií – podľa vzoru Danka (no základ SPD je oveľa pevnejší, ako bola SNS). S týmito počtami by musel Babiš získať do koalície alebo ako partnera pre podporu menšinovej vlády, už spomínané extrémistické Stačilo!
Nereálna je tiež predstava, že šéf hnutia ANO presadzuje predovšetkým svoje ekonomické priority tak, že o každom zákone rokuje s obchodníkom Okamurom, podozrivými existenciami jeho partnerov a k tomu s komunistkou Konečnou. V každom prípade by to bola pre Českú republiku katastrofa s ničivými dosahmi na domácu i zahraničnú politiku.
Môže sa stať, že dolnú komoru obsadí iba hnutie ANO (teraz má preferencie 33 percent), koalícia Spolu (ODS, ľudovci, TOP09 – 21), SPD (12,5), Starostovia a nezávislí (12) a Piráti (7,6). Potom by tieto preferencie v prepočte na mandáty dopadli pre koalíciu Babiš – Okamura priaznivejšie, mali by väčšinu, s ktorou sa dá vládnuť .
Súčasná vládna koalícia aj s Pirátmi nedosiahne na stojeden a viac poslancov v žiadnom variante.
A kto sa obetuje...
To je situácia, keď by Babiš mohol vládnuť s jedným z členov dnešnej koalície Petra Fialu, napríklad so Starostami. Nebola by to príjemná a ľahká situácia ani pre jednu stranu dohody – Babiš postavil kampaň aj štvorročný pobyt v opozícii na bezohľadnej, masívnej a často nepravdivej kritike celej Fialovej vlády. Ale ak by sa chcel vyhnúť extrémistom...
Veľký reputačný problém by mala s dohodou s Babišom aj ktorákoľvek zo strán dnešnej vládnej koalície. Najviac sa hovorí o ODS, ktorej časť sa na pokračovanie pri moci priam trasie.
Znamenalo by to nielen rozpad koalície Spolu, ktorá pred štyrmi rokmi Babiša odstavila od moci. V ODS by musel skončiť Petr Fiala (ktorý však po prehraných voľbách padne tak či tak) a nastalo by zrejme aj delenie strany. Rozsypala by sa posledná relevantná politická strana ponovembrového vývoja v Česku (zvyšky sociálnej demokracie sa práve hanebne spojili so Stačilo!).
Piráti nepripadajú pre Babiša do úvahy, a tak sa vraciame k Starostom. Nemajú taký program, ktorý by sa nedal obojstranne pragmaticky prepojiť s hnutím ANO. Mohli by ponúknuť niekoľko kompetentných ľudí do vlády, nielen svojho šéfa Víta Rakušana, podpredsedu Fialovho kabinetu a ministra vnútra; byť znovu pri moci by sa im veľmi páčilo.
Ospravedlnenie takéhoto kroku je silné: zabrániť pohrome – vzniku vlády Andreja Babiša s extrémistami. V období, ktoré je geopoliticky, bezpečnostne aj ekonomicky pre Česko nebezpečné. Služba demokracii, služba krajine. Obeť so zaťatými zubami...
Je tu jeden silný argument proti – Babiš by mohol svojho seriózneho koaličného partnera ad hoc obchádzať práve s Okamurom (ďalšími extrémistami, ak prejdú do snemovne), ako to robil vo svojej minulej vláde sociálnym demokratom s komunistami.
Aby to bolo ešte zložitejšie, Babišova kauza Čapí hnízdo môže hneď po voľbách smerovať k právoplatnému rozsudku vinný. A na Pražskom hrade sedí Babišov protikandidát z prezidentských volieb Petr Pavel.
Až sa v Česku v sobotu 4. októbra uzavrú volebné miestnosti a o pár hodín budú výsledky, padnú prvé hlavy (Fiala) a Andrej Babiš začne telefonovať...
Zostane aj po voľbách aspoň Česko akým-takým ostrovčekom demokracie v strednej Európe? Je to rovnako pravdepodobné ako to, že Donald Trump dostane Nobelovu cenu za mier.