Autor je britsko-kanadský vojenský historik, profesor, novinár a námorný dôstojník na dôchodku.
Koordinované prejavy zúfalstva zo strany izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, amerického prezidenta Donalda Trumpa a ich rôznych prisluhovačov a hovorcov boli celkom pôsobivé. Odkaz, ktorý mali podať, bol jasný: všetci by mali prestať dúfať, že sa podarí dohodnúť na mieri.
Netanjahu opäť obohral Trumpa a štvormesačné divadielko o hľadaní nového prímeria v Gaze sa skončilo.
Skutočnú dohodu nikto neponúkol
Trumpov miliardársky kamarát z realitného biznisu a hlavný vyjednávač Steve Witkoff už 19. júla povedal, že sa „zdá, že Hamas sa nevie zjednotiť a ani nekoná v dobrej viere. Teraz zvážime alternatívy, ako priviesť domov izraelských rukojemníkov a ako sa pokúsiť vytvoriť stabilnejšie prostredie pre obyvateľov Gazy. Je hanbou, že sa Hamas správal takto sebecky“.
Trump, ktorý sám prehovoril z Bieleho domu, sa vyjadril ešte farbistejšie: „Hamas v skutočnosti nechcel uzavrieť dohodu. Myslím, že príslušníci Hamasu chcú zomrieť. Zostáva nám oslobodiť posledných rukojemníkov a oni vedia, čo sa stane, keď ich získame. A v podstate práve preto nechceli dohodu uzavrieť.“
Samozrejme, že žijúci nižší velitelia Hamasu (všetci vyšší sú mŕtvi) nemali záujem o jedinú dohodu, ktorú je im Izrael ochotný ponúknuť.
Prímerie na 60 dní, počas ktorého budú prepustení všetci izraelskí rukojemníci, po ktorom by nasledovalo obnovenie vojny až do úplného zničenia Hamasu alebo jeho vytlačenia z Gazy... Takáto dohoda nebola nikdy realistická, to radšej zomrieť v boji.
