Autor je filozof
Nie je to tak dávno, čo Robert Fico oznámil, že hodlá osloviť významné inštitúcie a osobnosti, aby pomohli vypracovať víziu – prognózu Slovenska do roku 2040.
K podobným pokusom som dosť skeptický. A nielen preto, že, ako vieme, politické strany nie sú spravidla schopné ani ochotné čo i len dovidieť za horizont presahujúci jedno volebné obdobie, ale aj z iných, principiálnych dôvodov.
Subjektívne dôvody
Najvýraznejší problém je, že predvídanie ani predpovede alebo prognózy nielen celkom nespĺňajú naše očakávania, ale skôr ich nespĺňajú než áno. A opačne: často sa objavujú veci, ktoré nikto neočakával, nepredvídal. Je až symptomatické, že azda najväčšie technické vynálezy našej epochy, teda počítač, laser a internet, neboli naplánované ani predvídané.
Ešte zreteľnejšie je to pri predvídaní či skôr nepredvídateľnosti spoločenských a politických udalostí. A tu nielen o historikoch platí ironický výrok Heinricha Heineho, že „historik je prorok predvídajúci minulosť“.
V tejto súvislosti sa najčastejšie spomína pád Berlínskeho múra a s ním aj tzv. východného bloku, rozpad Sovietskeho zväzu či 11. september 2001. A z novších významných udalostí zase pandémia covidu, napadnutie Ukrajiny alebo opätovné zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta.
Keď už spomínam prezidenta Trumpa, kvôli nemu a jeho chaotickej a nevyspytateľnej politike sa svet a jeho budúcnosť stali ešte menej predvídateľnými.
