Autor je bývalým europoslancom a čestným prezidentom SME Europe
Kým pred desaťročím predstavitelia Európskej únie a USA riešili myšlienku spoločného trhu, v súčasnosti predstavitelia Únie kapitulovali pri hranici pätnásť percent colných bariér na európske produkty pre americký trh.
Niet čo oslavovať, aj keď úloha vyjednávačov bola objektívne zložitá pod tlakom pôvodne vydieračských 50 percent ciel spred dvoch mesiacov a 30 percent ciel ešte spred pár dní. Pri pohľade na clo na japonské výrobky na rovnakej úrovni a nižšie desaťpercentné na britské je výsledok rokovaní medzi dvoma najvýznamnejšími obchodnými partnermi rozpačitý.
Tri ponaučenia
S realitou amerického izolacionizmu sa však treba vyrovnať a zo súčasnej situácie si zobrať ponaučenia.
Prvým je, že pre USA už nie sme obchodní spojenci, ale súperi. Aj keď je EÚ pre USA najväčším obchodným partnerom, súčasná americká administratíva nerobí z obchodného hľadiska veľké rozdiely medzi autokraciami a demokraciami a chce obmedziť obchod s každým.
USA uprednostňujú obchodné riešenia pred politickými a krátkodobé pred dlhodobými. Prezident Trump sa ani netají jeho uprednostňovaním obchodných záujmov pri riešení globálnych problémov.
Podľa vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie USA využili (či skôr zneužili?) pri obchodných rokovaniach aj svoju bezpečnostnú dominanciu a súčasné bezpečnostné ohrozenie Európy pri nedostatku vlastných obranných systémov. Rovnako aj nedokončenú energetickú diverzifikáciu. Výsledkom sú tak dodatočné požiadavky USA v oblasti energií a obranných systémov.
Aké budú dôsledky?
Každý nárast ciel znamená prirodzene rast cien, spomalenie obchodu a hlavne zníženie hospodárskeho rastu. Osobitne pre nás, keďže Slovensko má najväčší podiel exportu na HDP zo všetkých stredoeurópskych krajín.
Výnimočná je táto výzva najmä pre automobilový priemysel, ktorý sa bude musieť vyrovnať so šesťnásobným zvýšením ciel v porovnaní s minulým rokom. Nejasná zostáva situácia s oceľou a hliníkom, kde zostáva 50-percentné clo.
Ľudia teda pocítia drahšie výrobky, ale aj menej pracovných miest a menej nových investícií. Na Slovensku to pri takmer žiadnych nových investíciách bude ešte bolestnejšie nielen pre silnú exportnú závislosť, ale aj pre katastrofálnu „konsolidáciu“ verejných financií a tragickú ekonomickú vládnu politiku.
Európa si musí pomôcť sama
V každej situácii však existujú riešenia. Dnes sa viac ako inokedy treba sústrediť na európsky rozvoj: ešte užšou európskou spoluprácou, prehĺbením ekonomickej integrácie a rozumnou ekonomickou politikou. V praxi to znamená:
1. Dokončenie spoločného trhu, osobitne v oblasti služieb, a jeho dôsledné uplatňovanie.
2. Zlepšenie európskej bezpečnosti vybudovaním obrannej únie založenej na európskom priemysle.
3. Dokončenie energetickej diverzifikácie zdrojov a dodávateľov.
4. Príprava a realizácia nového európskeho rozpočtu na roky 2028 – 2034 s jasnými rozvojovými prioritami.
5. Rozšírenie európskeho ekonomického priestoru cez obchodné dohody a dohody o voľnom obchode (okrem už platných ide najmä o Mercosur, Indiu, ázijské a africké zoskupenia). Osobitnou témou bude nastavenie obchodu s Čínou.
6. Príprava a realizácia rozšírenia EÚ, ktoré znamenalo vždy rozvojový impulz.
7. Rozvoj digitalizácie a osobitne využitie umelej inteligencie.
Keďže americké pozície sa často menia, je dôležité aj po zásadnom zvýšení colných bariér pokračovať v rokovaniach medzi najväčšími obchodnými partnermi. Dnes máme novú realitu bariér, s ktorou sa musíme vyrovnať. Pri správnych rozhodnutiach však môžeme aj z tejto situácie vyjsť v EÚ posilnení nielen ekonomicky.
