Udalosť týždňa podľa Petra Tkačenka
Americko-európska obchodná dohoda.
Keď sa dá, budeme sa snažiť s Robertom Ficom súhlasiť, tentoraz v tom, že Maroš Šefčovič zabral. Lenže dobrý výkon či snaha sa nerovnajú želanému výsledku a ak nie my, tak trhy dávajú pomerne jasnú odpoveď, čo si o výhodnosti obchodu myslia.
Niekto vidí pohár poloplný v zmysle, že keď sa Donald Trump rozhodol vydierať bezpečnosťou, citeľne lepšie to dopadnúť asi nemohlo. Inému to nedá a bude nadávať, čo je toto, prepánajána, za poriadky, na jednej strane nulové a na druhej pätnásťpercentné clá?!
Môžeme dať za pravdu obom s dodatkom, že tak ako sovietska robotníčka z ľubovoľných súčiastok zloží samopal, tak eurohujerovi vyjde, že ak chce niekto „silnú Európu“, tak tá Európa v zmysle skutočnej politickej a napokon bezpečnostnej entity musí vzniknúť.
Najostrejší kritici rangu Andreja Danka a podobných si môžu položiť otázku, čo by taký Šefčovič (alebo hocikto iný) vyrokoval, keby nerokoval v mene Únie, ale Slovenska.
Mediálne okienko Nataše Holinovej
Rádio Jerevan ani tento týždeň nelenilo a tentoraz našlo triedneho nepriateľa vo Veľkej Británii. Keď Robert Fico povie, že v Moskve rozdávajú autá, tak v skutočnosti v Petrohrade kradnú bicykle, ale inak všetko sedí. To platí aj pre historku, ako Spojené kráľovstvo ovplyvňovalo naše voľby a platilo novinárom.
No, aspoň konečne vieme, kto môže za výsledky v jeden smutný septembrový deň roku 2023, a to sme si mysleli, že za túto vládu môže Slovensko vďačiť svojim občanom aj občiankam. Aj vy by ste chceli byť muchou na okne počas návštevy britského veľvyslanca u predsedu našej vlády?
Človek by mal trénovať najmä činnosti, ktorým sa nevenuje často, tak sa skúsme pozrieť, čo sa dá povedať na obranu Roberta Fica.
