Autor je spisovateľ a teológ
Vždy, keď som v Chorvátsku alebo vo Vietname či na ostrovoch, ktoré vy poznáte iba z dokumentárnych filmov, chýbate mi. Zastriem závesy, stiahnem rolety, vytiahnem jednu košeľu a sako, ktoré nosím všade so sebou, aby som nezabudol, že som predseda a že mi chýbate.
Sadnem si do rohu, lampu Murano vymením za hocijakú ledku z hotelovej chodby a niečo pekné vám nahrám. Urobím to tak, aby ste si mysleli, že som na Zemplínskej šírave alebo na Mare, v trojhviezdičkovom penzióne s raňajkami a prístupom na mólo, niekde, kam chodievate aj vy.
Uvedomujem si, že vám vďačím za všetko. Preto idem žmoliť zrno na pole, aj keď som alergik a neznášam, keď ma dopichajú klasy. Preto idem do kultúrneho domu, kde si vás dám všetkých priviesť a porozprávam vám vtipy o cigáňoch a buzerantoch.
Myslím na vás
Viem, čo vám dlhujem, viem, že domčeky, bungalovy, hotely, poľovnícke zámky a zámočky s bazénmi, kde som plával, keď ste vy sedeli v karanténnych panelákoch, lietadlá, húkačky, vrtuľníky, to všetko mám už roky iba vďaka vám, moji milí šerpovia, ktorí ma vždy poctivo vynesiete na Olymp slovenského luxusu a lenivosti.
Niekedy mám aj výčitky. Vidím vás z prítmia hotelovej izby v stohviezdičkovom hoteli, keď nahrávam video, ako večer listujete v zľavových letákoch Lidla a Tesca, myslím na vás, moji milí, keď sedíte päť hodín u lekára a prezeráte si voľne dostupné výživové a lekárske doplnky v katalógoch, ktoré nájdete na stole, myslím na vás, keď si platíte za zuby stovky eur, hoci ste roky, desiatky rokov odvádzali do poisťovne ako iní Európania, ale čo už.
Vycvičil som si vás
Vybrali ste si mňa a vyberáte si ma opakovane. Aj keď už nemáte termín na výmenu kĺbov, vaše zuby začínajú vyzerať, ako si ich pamätám z výletov do stredoázijských sovietskych socialistických republík, do Uzbekistanu, kde mali muži zuby z falošného zlata a ženy žiadne, ale to nie je môj problém.
Moje problémy a vaše problémy už dávnejšie nemajú nič spoločné. Vy bojujete o dožitie pod úrovňou európskeho priemeru, umierate o desať rokov skôr ako Nemci a v akom stave! Ste chorí, bezzubí, krívate, plantáte sa s taškami Billa, ešte tuším nie sú spoplatnené, a myslíte si, že aj tak dobre, že za iných okolností by mohlo byť horšie.
Občas som sa aj bál, či mi to nebudete chcieť spočítať, ale vycvičil som si vás. Už ste so mnou boli v jadre integrácie, už ste so mnou boli na fronte proti genocíde Slovákov covidom, bojovali sme spoločne za Cyrila a Metoda a proti vraždeniu Slovanov.
Jednoducho, vždy nájdem niečo, čo nás spája, a vždy vás zaujmem tak, že mi odpustíte a trochu sa zľaknete, čo by ste bezo mňa robili. Ha?
