Sprisahanec týždňa podľa Petra Tkačenka
Mamuka Mamulašvili.
Tento údajný strojca neúspešného prevratu, kvôli ktorému zasadala Bezpečnostná rada (pozdravujeme vládneho poskoka do paláca) a minister vnútra z rukáva sypal preventívne opatrenia, sa dnes prechádza po Slovensku a rukolapne demonštruje, ako hrubo sa zneužili štátne bezpečnostné zložky na stranícku kampaň.
Iste, na veci sa nezmení nič, ale kúsok to je pekný. Kauza „prevrat“ nemala mať žiadny skutočný obsah, poslúžila premiérovej komunikácii obdobne ako teraz „ovplyvňovanie volieb zo zahraničia“ – tu zasa zdravíme užitočných idiotov z protivládneho brehu, ktorí k tejto smeráckej dymovej clone prispievajú a ešte cítia morálno-intelektuálnu prevahu, lebo sú nad vecou.
Prepánajána.
Kaliňák týždňa podľa Nataše Holinovej
Stretnutie grobianov.
Všetko, čo chcel poslanec Richard Glück vedieť o sexe, ale bál sa opýtať: dopadlo to ako vždy.
Je neuveriteľné, koľko múch jednou ranou dokážu samozvané vĺčatá zadláviť svojimi nešikovnými labkami. Stretávanie sa s tzv. kriminálne závadovými osobami je v týchto kruhoch dnes v podstate spoločenské minimum: podobne ako na Sicílii tam už ťažko nájsť rodinu, ktorej by niekedy ruka zákona neklopala na dvere.
A tak smerácke vĺčatá Erik Kaliňák a verný kumpán Glück hútali, kto by mohol vyvolať ešte väčší rozruch ako zachádzajúca hviezda Bombic. S Epsteinom si už na tomto svete nedá rande nikto, ale bratia Tateovci s množstvom odporných zločinov na krku a vrcholní predstavitelia svetovej mizogýnie stále skrášľujú toto slzavé údolie. A teda prečo sa nepochváliť spoločnosťou, pri ktorej by ste si ani neodpľuli, lebo na rozdiel od zgerby máte nejakú výchovu?
Poslanec Glück verejne húta o sexe v podstate pravidelne, ale myšlienky sú to natoľko prchavé, že by sa zatiaľ nemal nimi chváliť. Možno niekomu napadlo, že otĺkanie Igora Matoviča mu šlo lepšie, ale nie, je to ďalší zbytočný doktor práv.
Slová týždňa podľa Petra Tkačenka
„Verím, že nemajú problém sa inak dostať k pohlavnému styku ako znásilnením.“
Richard Glück o obvineniach proti bratom Tateovcom.
To už sa nedá komentovať ani sa mu vysmievať, len povedať, že niečo také všestranne vygumované sme v politike ešte nemali. Napríklad keď Ján Slota alebo aj Milan Mazurek nadávali a urážali, robili to, lebo chceli nadávať a urážať. Glück nevie. To už je, akoby ste sa hnevali na tehlu, keď vám spadne na hlavu.
Proces roka podľa Nataše Holinovej
Súd s atentátnikom Jurajom Cintulom pokračuje.
V súlade s rytmom pojednávaní vytýčených tak, ako je na Slovensku zvykom – ďalšie bude zasa až o vyše mesiaca –, možno mať len čiastkové poznatky. Prvým je, že tak ako do začiatku procesu Robert Fico rozprával o atentáte pri každej príležitosti, táto frekvencia sa evidentne znižuje. To umocňuje pocit, že všetky lži o tejto udalosti smerujú k veľkému finále všetkých lží a Fico nechce, aby to spláchnutie bolo počuť až k vám domov.
Naďalej ostáva otvorená otázka kvalifikácie trestného činu. Síce sa netreba obávať, že by sa Cintula potuloval po verejnosti ako napríklad Dušan Kováčik, ale už sa to dá sledovať s podobným napätím, ako ľudia sledujú svoje obľúbené športy. Na Slovensku je možné všeličo, ale ak súd rozhodne, že Cintula je terorista, opäť sa posunie hranica možného.
Posledná poznámka: tento týždeň vypovedali na súde ochrankári. Ako si spomíname, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa hneď na začiatku rozhodol, že nepochybili, a sám premiér, ktorý útočí na každého, sťaby s tým nemal nijaký problém.
Je inak obdivuhodné stále obviňovať z atentátu celkom nesprávne zvolené subjekty a nevšimnúť si, že okrem atentátnika nesie zodpovednosť aj ochranka, ktorá napríklad založila putá na nesprávne ruky. Našťastie, tento súd rozhoduje iba o Cintulovi, ale verejnosť postupne dostáva informácie, o ktoré bola od mája 2024 ukrátená. Pokračovanie v septembri.
Výročie týždňa podľa Petra Tkačenka
Rok od prepustenia Dušana Kováčika.
Právoplatne odsúdený skorumpovaný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik má už rok prerušený výkon trestu a neinformovaný pozorovateľ by ho pri letmom pohľade mohol omylom považovať za bezúhonnú osobu s právom na prezumpciu neviny. To nie je nič menšie ako škandál.
S prižmúrením oboch očí sme mohli dovolanie v podaní s Kováčikom politicky spriazneného Borisa Suska ako-tak tolerovať. Dobre, nech sa zodpovedné orgány pozrú, či sa počas procesu udiali nehoráznosti, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozsudku, a nech sa proces opakuje. V opačnom prípade nech odsúdený sedí ďalej vo výkone trestu.
Kým pred rokom bolo len hypotézou, že cieľom nie je rýchle rozhodnutie, ale odloženie veci ad acta, kým sa neprijmú ďalšie vhodné opatrenia na zaistenie beztrestnosti, dnes už môžeme hovoriť o dôvodnom podozrení. To je skutočne mimoriadny opravný prostriedok pre skutočne špeciálneho prokurátora.
Deus ex machina týždňa podľa Petra Tkačenka
Robert Fico kontra sanitky.
Ešte uvidíme, čo sa bude diať, ale Kamil Šaško sa zjavne dopustil takej miery nehoráznosti, že to nezniesol už ani premiér. To nemá znamenať, že by premiérovi prekážali nehoráznosti ako také. Ale celkom isto nedopustí, aby mal pocit, že sa nehoráznosť pácha na ňom. Ešte sa bude niečo rozprávať a diať, ale minister zdravotníctva nepochybí, ak si preventívne pripraví rezignačnú reč.
