Autor je filozof a bývalý poslanec Európskeho parlamentu
V minulej úvahe o tom, prečo demokratické štáty pristupujú jeden za druhým k uznaniu palestínskeho štátu, som zameral pozornosť na politiku súčasnej izraelskej vlády. Jasne ukazuje, že žiadne dvoj- ani jednoštátne riešenie nechce – a tak jedinou alternatívou je vyhnanie Palestíncov. Napokon, predseda izraelskej vlády Netanjahu sa tým nikdy netajil.
No najmenej pol storočia všetky demokratické (ale aj nedemokratické) vlády stoja za dvojštátnym riešením – a napokon sa k nemu hlásili všetky doterajšie izraelské vlády.
Musel som sa pousmiať, keď predseda izraelskej vlády ohlásil nový plán, ktorý sa do písmena podobal tomu, ktorý som v spomenutom príspevku uverejnil niekoľko dní predtým. Akoby Netanjahu čítal môj článok.
Jeho plán definitívne opúšťa myšlienku presídlenia Palestínčanov: hovorí o obsadení celej Gazy, čo je jasný predpoklad porážky Hamasu. Následne o postupnom odovzdaní územia „pod arabskú správu“. To je najdôležitejšia formulácia.
Nehovorí totiž o ustanovení palestínskeho štátu, ale o odovzdaní územia pod správu „spriatelených arabských síl“. To nebude jednoduché, lebo všetky arabské krajiny do jedného sú za samostatný palestínsky štát. Uznajme však, je to krok dopredu.
Oslobodiť Palestínu od Hamasu
Pozrime sa teraz na to, čo by pre vznik reálneho štátu mali urobiť samotní Palestínčania. Lebo vytvorenie dvoch štátov nie je len vecou Izraela, svoj diel zodpovednosti majú aj Palestínčania.
