Autorka je koordinátorka energetickej kampane Greenpeace Slovensko
Kritici obnoviteľných zdrojov energie neustále opakujú: „Čo budete robiť, keď slnko nebude svietiť a vietor nebude fúkať?“
Áno, keď slnko nesvieti a vietor nefúka, lacnú a zelenú energiu z obnoviteľných zdrojov treba ukladať alebo na základe výroby prispôsobovať jej spotrebu. No čo títo kritici zabúdajú spomenúť, je, že aj ich obľúbené riešenie – jadrová energia – si vyžaduje ukladanie vyrobenej elektriny. A to vo veľkom.
Sieť v rovnováhe
S elektrinou je to tak, že aby elektrická sieť fungovala, musí byť v každom momente vyvážená – tú istú energiu, čo vyrobíme, musíme viac-menej v rovnakom momente aj spotrebovať. Ak je elektriny priveľa alebo primálo, hrozia výpadky, tzv. blackouty alebo brownouty. Preto potrebujeme systémy, ktoré dokážu energiu uchovať, keď jej je nadbytok, a uvoľniť ju v čase, keď jej je málo.
Možností, ako elektrinu ukladať, je veľa – možno ju uložiť v sieťových batériách, môže sa riadiť spotreba, elektrinu možno predávať či nakupovať zo zahraničia alebo ju ukladať v systémoch na ukladanie energie.
Na tieto účely možno využívať systémy ukladania energie na termálnej báze (napríklad nedávno oznámený systém ukladania tepelnej energie pomocou prečerpávania na báze superkritického oxidu uhličitého od spoločnosti Westinghouse) alebo na báze mechanickej, kam patria napríklad gravitačné batérie či prečerpávacie vodné elektrárne (akou je existujúci Čierny Váh a akou má byť plánovaný Málinec).
Tieto vodné elektrárne fungujú tak, že majú dve nádrže – jednu položenú vyššie a druhú nižšie. Keď je elektriny priveľa (napríklad v noci), využije sa na čerpanie vody do vyššie položenej nádrže. Neskôr, keď ju potrebujeme, voda sa spustí späť dolu a roztočí turbínu, ktorá vyrába elektrinu.
