Slovenčina má ako poriadny jazyk všetky výrazové prostriedky, aby dokázala opísať svet od subatomárnej úrovne po kozmické diaľavy.
Predsa jej však občas chýba frazeologizmus, ktorý by nejakú situáciu pomenoval ešte presnejšie. Napríklad v koncovke záchrankovej kauzy jej chýba anglické „adding insult to injury“.
Máme síce sypanie soli do rany, ale keď premiér pokorenému Hlasu uštedril ešte zo dve facky doslova k ranám v podobe zrušenia tendra, pridal urážku. A nie hocijakú, siahol po tom najtvrdšom obvinení, aké v jeho spektre existuje – politikom Hlasu verejne pripísal sklony k sympatiám k progresívcom! Povážte.
Je po tendri, vyhlásil Fico. Hlasu opäť vyčítal komunikačnú nešikovnosť Čítajte Jeho motiváciu si môžeme domýšľať, môže siahať od vnímanej politickej nutnosti zakročiť proti koaličným drevám, cez vedomú snahu prisvojiť si ďalšiu časť jeho elektorátu až po rýdzu živočíšnu nenávisť a túžbu po pomste. Podstatný je však výsledok, ktorým bude ďalšia rituálna marginalizácia Hlasu.
Ako totiž poznáme jeho predsedu, až o dva dni až týždeň pochopí premiérov odkaz, zareaguje ako vždy.
Teda horlivým prihlásením sa k jeho hodnotovým východiskám a ich praktickému výkonu, čo podčiarkne verejným sľubom vernosti Robertovi Ficovi a dvoma minútami nenávisti k progresívcom.
Čím opäť zdôrazní zbytočnosť seba a svojej strany. Prešibané.
Pritom to tak vôbec nemuselo dopadnúť, stačilo si vopred rozmyslieť, čo vlastne chcem. Chcem ísť v mene dosahovania politických a hospodárskych záujmov do otvorenej konfrontácie s Ficom? Nie? No tak môžem aj mlčať, možno potom nebudem musieť podstúpiť vodoliečbu.
Ale dá sa odpovedať aj áno. Ficovi vyhovuje, keď sa okolo neho šíri mýtus akejsi neochvejnosti, nepoddajnosti a neporaziteľnosti, ale nie je pravdivý. Preto tomu hovoríme mýtus.
Počas horúcej politickej jari si ústupky od koalície (a teda aj premiéra) vynútili aj také existencie ako Samuel Migaľ, Rudolf Huliak či Andrej Danko. Prví dvaja dostali ministerstvo, ten tretí prísľub zoškrtania transakčnej dane.
Pre istotu treba zdôrazniť, že to nie je ocenenie morálnych kvalít uvedených pánov, len ilustrácia, ako to v politike chodí.
V tomto je svet spravodlivý a svojho času toto pravidlo opísal už kolega Matúš, ktorý sa nevolal Šutaj Eštok: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ Tým sa však myslí, že to „prosenie“ je vážne a do dôsledkov.
V opačnom prípade síce dostanete tiež, ale trochu inak: „Proste a dostanete. Vechťom.“ Hovorme tomu Evanjelium podľa Matúša Šutaja.
