Autor je bývalý veľvyslanec
V humbugu okolo ďalšieho brutálneho útoku spojencov na stranu Smer a nezávislosť Slovenskej republiky cez 63-tisíc eur z britských vládnych peňazí na Volebnú kalkulačku a prostredníctvom návštev niektorých veľvyslancov na Ústavnom súde sa úplne vytratila z pozornosti dohoda o clách medzi EÚ a USA.
Ale aj hrubosť a neúcta, s akou sa po zavŕšení rokovaní niektorí politici vyjadrovali k Slovákovi Marošovi Šefčovičovi, ktorý bol za EÚ hlavným vyjednávačom.
Pritom osobností, ktoré sa významným spôsobom presadili v medzinárodných organizáciách a stali jej tvárami a reprezentantmi na európskej alebo aj svetovej scéne, má Slovenská republika ako šafranu.
Ak prestížny týždenník Politico opakovane zaradil slovenského eurokomisára medzi desiatku najvplyvnejších osobností v Európe v kategórii „Doers – ľudia činu“, nemal by to pre členský štát EÚ, ktorý tvorí okolo jedného percenta jej obyvateľov a podobne asi jedno percento jej HDP, byť dôvodom na rešpekt k jeho osobe?
Ako sa politicky rodil Šefčovič?
Pripomeňme si preto, ako sa vyvíjala kariéra tohto v najlepšom zmysle slova veterána európskej politiky a diplomacie, s akou pozíciou, povesťou a kredibilitou vstúpil do nesmierne ťažkých rokovaní s Trumpovou administratívou, ktoré boli najťažšou výzvou v jeho kariére.
Kým sa stal v roku 2009 členom Európskej komisie pod vedením Josého Manuela Barrosa, bol v rokoch 2004 – 2009 vedúcim Stáleho zastúpenia Slovenska pri EÚ. Čo ho ako kariérneho diplomata nesporne kvalifikovalo na prácu v Komisii, keďže veľmi dobre spoznal rozhodovacie procesy i kľúčových ľudí v obrovskom a zložitom mechanizme fungovania Únie. Nespomínajúc fakt, že ovláda tri svetové jazyky.
V týchto pozíciách si ako zdatný krízový manažér vybudoval veľmi dobrú reputáciu i dôveru u kľúčových ľudí nielen v komisii, ale aj v hlavných európskych politických stranách.
Mal na starosti komplikovanú dohodu so Spojeným kráľovstvom po brexite, vyrokoval dohody so Švajčiarskom, Indiou a ďalšími štátmi, má na starosti rokovania s Čínou. V tomto roku vyrokoval prelomovú dohodu o obrannej spolupráci medzi Veľkou Britániou a EÚ.
Stal sa známym tým, že je lojálnym tímovým hráčom, obklopuje sa špičkovými odborníkmi, je obľúbený, má zmysel pre humor, vytvára pozitívnu atmosféru pre hľadanie riešení a má zmysel pre detaily a doťahovanie vecí do konca.
Bol vnímaný ako odolný a efektívny vyjednávač. A vždy reprezentoval záujmy EÚ, ktoré sa konsenzuálne dohodli medzi členskými štátmi. Nikdy sa nehral na „národného komisára“, ako by ho poniektorí insitní „národovci“ radi videli, lebo by to bolo proti štatútu Európskej zmluvy.
