Keby sme neboli na Slovensku, pri úvahe Rudolfa Huliaka o prevádzkovaní štátnych kasín by človeku mohlo aj zamrieť srdce.
Našťastie, okrem schopností slovenského štátneho aparátu sme oboznámení aj s jeho robustnosťou, a tak sa netreba báť, stačí sa pousmiať.
Fantázia hneď začne pracovať naplno. Išlo by o sieť zariadení v štýle očovskej krčmy, namiesto martini a kanapiek by sa podával chlieb so soľou, bryndza a slivovica.
Kultúrny program by pozostával z nekonečného pásma ľudových tancov a ujúkania, ktoré by sa striedali s etudami zobrazujúcimi lov na medvede.
V duchu tradícií by návštevníkov ošklbávali škrupinkári, o šteklivejšiu zábavu by sa potom v privátnych salónikoch starali kartárky a veštice z radov národnostných menšín. Riadil by to manažér z popradského letiska, stratu by sanoval štát a on by vydrankal vratky DPH, lebo tú slivovicu by vykazoval ako minerálku.
Samozrejme, celé by to postavil Robert Kaliňák s kamarátmi. Vskutku národný podnik!
Zdanenie hazardu môže priniesť do prázdnej štátnej kasy milióny, Huliak chce len odrobinky Čítajte Celkom na okraj: v úplne inej krajine ako Slovensko by štátne kasína mohli existovať a zarábať. Ak si štát uzurpuje monopol na hazard, možnosť uspieť v tomto podnikaní je veľmi vysoká až zaručená.
No sme na Slovensku, nikto nič také neurobí (stále by to bola práca), takže nám zostáva len baviť sa na tej predstave. Ak nie ste Ladislav Kamenický.
Rudolf Huliak a jeho ministerstvo športu sa nám totiž so svojimi predstavami o štátnom kasíne zverili popri tom, že Kamenickému hodili vidly do ďalšieho konsolidačného plánu, ktorým malo byť masívnejšie zvýšenie odvodov z hazardu.
Takže to vyzerá, že hoci o konsolidácii sa má politicky rozhodnúť o pár dní, minister nemá nič.
Celkom určite nič formálne ani neformálne neoznámilo. Respektíve, ohlasujú sa len politické červené čiary – táto daň sa zvyšovať nebude (spomínaný Huliak), nepripustíme znižovanie odvodov do druhého piliera ani krátenie trinásteho dôchodku (Erik Tomáš), prípadne túto daň treba zoškrtať (Andrej Danko).
Pritom všetci vedia, že niečo urobiť musia. Jedna agentúra už Slovensku rating znížila a ostatné čakajú, s čím vláda vyrukuje, inak sa úverové kohútiky povážlivo privrú. A bez nových pôžičiek Slovensko finančne skolabuje pri prvej splátke dlhu.
Slovom, toto je situácia, keď si už Robert Fico nevystačí s telefónom a videom, bude musieť vstať z lôžka a zúčastneným dôrazne vysvetliť, že sa buď spamätajú, alebo to môžu rozpustiť. Túto prácu by mal do veľkej miery obslúžiť minister financií, lenže Fico má namiesto ministra financií Kamenického.
To sa dá vnímať ako istý typ spravodlivosti, horšie je, že hoci si to neuvedomujeme, my už v národnom kasíne vlastne sme. Ešte budeme chvíľu hrať, ale potom sa bude platiť.
