Autor je výkonným riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií
Časopis Trend umožňuje šírenie čínskej propagandy a dezinformácií bez akejkoľvek novinárskej konfrontácie, bagatelizuje vážne obavy Európskej únie z čínskych obchodných praktík a výrazne skresľuje úlohu Číny vo vojne na Ukrajine a narastajúcu čínsku asertivitu voči Taiwanu.
Prvého augusta publikoval Trend akoby rozhovor s veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky na Slovensku, ktorého autorom je práve veľvyslanec Cai Ge. Je to séria tendenčných otázok, ponúkajúcich veľkorysý priestor pre šírenie čínskej propagandy.
Okolo textu je mnoho otázok. Čínska ambasáda ho prezentuje ako písomný rozhovor poskytnutý veľvyslancom pre týždenník Trend. Z časopisu však nie je možné zistiť, ktorý novinár rozhovor viedol.
Text zaradený do sekcie Názory a komentáre uvádza ako autora iba veľvyslanca. Môžeme teda uvažovať nad variantom, že týždenník nemal nad „rozhovorom“ kontrolu. Nech už je pôvod textu akýkoľvek, jeho publikovanie predstavuje zásadné zlyhanie redakcie pri predchádzaní šíreniu propagandy a dezinformácií.
Vďaka písomnej forme „rozhovoru“, či skôr názoru predstaviteľa Číny, nemusel veľvyslanec čeliť nijakej kritickej reakcii alebo protiotázke, čo mu umožnilo prezentovať jednostranné názory na európsku hospodársku politiku a vzťahy Európskej únie s Čínou, ktoré umenšujú obavy Únie, týkajúce sa nerovnováhy v obchodných vzťahoch a rušivých účinkov nekalých obchodných praktík Číny na európsky trh.
Vrcholom cynizmu je v závere časť o Ukrajine a Taiwane, uvedená takto: „Rusko-ukrajinský konflikt vstúpil do štvrtého roku. Nedávno niektorí politici, akademici a médiá hovorili, že Čína pomohla Rusku predĺžiť konflikt, a prirovnali ukrajinskú otázku k taiwanskej otázke s cieľom zveličiť ,teórie čínskej hrozby‘. Čo si myslíte o takýchto poznámkach?“
Dezinformácie o Taiwane a Ukrajine
Veľvyslancova odpoveď dokonale ilustruje nebezpečenstvo čínskych vplyvových operácií uskutočňovaných prostredníctvom médií, ktoré nie sú schopné alebo ochotné zaoberať sa prevenciou šírenia propagandy a dezinformácií predstaviteľmi autokratických režimov.
Cai Ge tvrdí: „Postoj Číny je konzistentný a jasný, teda trvá na podpore mieru a rokovania. Obvinenie, že Čína ,podporuje ruský obranný priemysel‘ alebo ,Čína pomáha Rusku obchádzať sankcie‘, je úplne v rozpore s faktmi.“
Sú to však veľvyslancove tvrdenia, ktoré sa zásadne rozchádzajú s faktmi. V prvom rade, samotný šéf čínskej diplomacie Wang I počas nedávneho rokovania s Kajou Kallasovou, vysokou predstaviteľkou EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, veľmi jasne povedal, že pre Čínu je neprípustné, aby Rusko vojnu prehralo.
Generálny tajomník Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching od začiatku totálnej ruskej vojny proti Ukrajine opakovane navštívil Moskvu. „Práve teraz sa dejú zmeny, aké sme nezažili sto rokov, a my sme tí, ktorí tieto zmeny spoločne poháňajú,“ povedal Si Putinovi, keď sa s ním lúčil po návšteve Kremľa v marci 2023.
Od začiatku ruskej agresie Čína opakovane odmieta podporiť protiruské rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a Valného zhromaždenia. Opakovane kritizuje západné sankcie, uvalené na Rusko za nelegálnu agresiu. Čínske banky zároveň Rusku pomáhajú obchádzať európske hospodárske sankcie, za čo Únia nedávno uvalila sankcie na dve čínske banky.
Oproti obdobiu pred začatím vojny sa výrazne zvýšil objem exportu tovarov a technológií dvojakého použitia, civilného aj vojenského, z Číny do Ruska. V roku 2024 dosiahol až štyri miliardy dolárov. Čína dodáva Rusku aj pušný prach a významne podporuje ruskú výrobu dronov.
V otázke Taiwanu vidíme vo veľvyslancových odpovediach klasické tóny čínskej propagandy: „Taiwan je neoddeliteľnou súčasťou územia Číny. Hoci obe strany Taiwanského prielivu sú už dlho v politickej konfrontácii, nikdy to neboli dve krajiny.
Taiwanská otázka je výlučne vnútornou záležitosťou Číny a žiadne vonkajšie zasahovanie nie je povolené... Čína dôrazne odmieta nezodpovedné poznámky k taiwanskej otázke, vymyslenie a zveličovanie ,čínskej vojenskej hrozby‘, ohováranie Číny zneužívaním ukrajinskej otázky a šírenie mentality studenej vojny a blokovej konfrontácie.“
Aj tu sa musíme ohradiť voči veľvyslancovým tvrdeniam a zopakovať si niekoľko základných faktov. Predovšetkým, pokiaľ ide o otázku taiwanskej suverenity, Čínska ľudová republika nikdy v histórii nemala kontrolu nad Taiwanom. Suverenita Taiwanu, oficiálne Čínskej republiky, je o takmer štyridsať rokov staršia ako Čínska ľudová republika a platí nepretržite od roku 1911.
Taiwan má vlastnú ústavu a vládu. Na rozdiel od komunistického autokratického režimu v Pekingu Taiwan sa koncom 80. rokov 20. storočia demokratizoval a jeho vláda vzchádza zo slobodných volieb. Podľa Indexu demokracie ide dokonca o najrobustnejšiu demokraciu v celej Ázii.
Taiwan spĺňa všetky definičné znaky nezávislého štátu v zmysle medzinárodného práva. Len zanedbateľná časť taiwanskej populácie, dlhodobo medzi jedným až dvoma percentami, si praje čo najskoršie zjednotenie s Čínskou ľudovou republikou, pričom tento podiel značne klesol po tom, ako Peking v roku 2019 obmedzil medzinárodnou zmluvou garantovanú autonómiu Hongkongu.
Peking aktívne a jednostranne zvyšuje napätie v Taiwanskej úžine. Robí vojenské cvičenia simulujúce blokádu a inváziu na Taiwan v snahe zastrašiť jeho obyvateľstvo.
Čína zvyšuje výdavky na obranu a nasadzuje nové vojenské systémy s obojživelnými spôsobilosťami, ktoré sú nevyhnutné pre inváziu na Taiwan. Vlani sa výrazne zvýšil počet narušení Taiwanskej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ), a to na viac ako dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku, až na rekordných 3 615 preletov.
Opakovane chytený do čínskej pasce
Nie je to prvýkrát, čo Trend vedome šíri čínsku propagandu. Čínskym záujmom poslúžil napríklad v roku 2019, keď v Honkongu vrcholili protesty proti zasahovaniu Pekingu do jeho autonómie.
Trend zverejnil text čínskeho veľvyslanca na Slovensku Lin Lina. V článku nazvanom Čína dodržiava princíp jedna krajina – dva systémy, zahraničie by nemalo zasahovať do jej vnútorných záležitostí veľvyslanec Lin obvinil demonštrantov z terorizmu a protesty označil za podporované zahraničnými silami. Článok nevyšiel ako súčasť redakčného obsahu, ale ako platená inzercia.
Išlo o súčasť rozsiahlej koordinovanej kampane na ovplyvnenie zahraničného mediálneho diskurzu. Portál China Digital Times zverejnil informáciu, že tlačové oddelenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí poslalo 20. augusta list a štyridsaťdvastranový dokument s „faktmi“ o situácii v Hongkongu vyše tridsiatim medzinárodným mediálnym domom (Reuters, Bloomberg, BBC, Wall Street Journal, Asahi Shimbun atď.) s cieľom ovplyvniť mediálny diskurz v prospech Pekingu.
Čínske hybridné pôsobenie na Slovensku sa stupňuje
Čínske vplyvové pôsobenie na Slovensku, ako aj v celej strednej Európe, sa od roku 2019 značne zintenzívnilo, a to až do takej miery, že pred čínskymi vplyvovými operáciami varovala kontrarozviedka SIS. Pekingu výrazne pomáha miestna dezinfo scéna, čínski veľvyslanci pravidelne dostávajú priestor na portáloch ako Hlavný denník, Nové slovo, alebo Zem a vek.
Nedávna štúdia think tanku CEIAS ukazuje, že Čína intenzívne využíva aj spoluprácu s influencermi, ktorí jej umožňujú produkciu lokalizovaného obsahu, zameraného na šírenie pozitívneho obrazu o Číne.
Je táto čínska stratégia na Slovensku efektívna? Dáta z prieskumov verejnej mienky naznačujú, že do istej miery áno. Hoci slovenská populácia má skôr negatívne vnímanie Číny (39 percent) než pozitívne (34 percent), podiel ľudí s pozitívnym vnímaním Číny sa za päť rokov zvýšil o šesť percentuálnych bodov a dnes je najvyšší v celej Visegrádskej štvorke.
Slovensko je zároveň jediným štátom V4, kde obyvatelia vidia v Číne menšiu hrozbu ako v Spojených štátoch, pričom keby boli nútení zvoliť si spomedzi nich len jedného medzinárodného partnera, až 30 percent by zvolilo Čínu, čo je dvojnásobný podiel populácie oproti ostatným štátom V4.
