Autor je holandský spisovateľ, žije v USA, ľudské práva a žurnalistiku prednášal na Bard College v New Yorku.
Keď sa v 30. rokoch svetom šíril fašizmus, v každej krajine mal trocha inú podobu, ktorá stavala na tamojšej kultúre a histórii. Podobne je to dnes, keď z krajiny do krajiny preskakuje pravicový populizmus.
Tak ako katolícky fašizmus v Portugalsku nebol rovnaký ako národný socializmus v Nemecku, aj kult amerického prezidenta Donalda Trumpa sa líši od francúzskeho Národného frontu Marine Le Penovej alebo Švédskych demokratov.
Svoju vlastnú podobu dnešného pravicového populizmu má aj Japonsko - v strane Sanseitō, ktorá pred nedávnymi voľbami do hornej komory parlamentu viedla kampaň s neveľmi nápaditým heslom „Japonci na prvom mieste“.
Stranu Sanseitō založil v roku 2020 Kamiya Sohei, ktorý raz povedal, že „nepredá Japonsko židovskému kapitálu“. Tiež vykreslil rodovú rovnosť ako formu komunizmu. Ďalší člen strany, Matsuda Manabu, zas nazval vakcínu proti covidu-19 „vražednou zbraňou“.
Sanseitō bola napokon jedným z najväčších víťazov japonských volieb, keď získala 14 kresiel v 248-člennej Snemovni reprezentantov. Celkový počet zákonodarcov za túto stranu sa tak zvýšil na 15.
Nie je to vysoký počet. Ale dosť na to, aby to vystrašilo japonských konzervatívcov hlavného prúdu, ktorí sa obávajú, že v prospech krajnej pravice stratia ďalšie hlasy. Vládnuca Liberálnodemokratická strana pritom stratila väčšinu v hornej komore parlamentu.
Od nostalgie k prisťahovalcom
Aj keď sa japonskí populisti opierajú o niektoré témy spoločné krajnej pravici na celom svete (vakcíny, prisťahovalci, rozmanitosť, gender a nacionalizmus), sú trochu odlišní aj od podobných strán v iných krajinách, ale aj od staršej krajnej pravice v Japonsku.
