Premiér Robert Fico a jeho kolektív toľko opakovali tvrdenie o údajnej nenávisti voči nim, až si privodili serióznu paranoju. Najnovšie, no nie prvý raz, počujú rásť trávu aj na mierumilovnom úrade ombudsmana, to jest verejného ochrancu práv.
Ich dlhoročné nepochopenie úlohy tohto úradu sa naďalej prehlbuje, pričom predstavuje čosi ako základný kameň aktuálneho postoja vlády k ombudsmanovi Róbertovi Dobrovodskému.
Kto nejde s nami, ide proti nám
Teraz z Úradu vlády vypadlo obvinenie, ktoré na prvý pohľad hraničí s pomätením: ombudsman sa vraj postavil na stranu politickej opozície. V skutočnosti je to však absurdná žiadosť, aby všetci súhlasili so všetkými krokmi (nekritizovateľnej) vlády, inak sa stávajú nepriateľmi režimu.
Kto chce, môže sa dlho a od srdca smiať na dávnejšej Ficovej požiadavke o „rešpektovaní iného názoru“, lebo premiér je posledný, kto by rešpektoval čokoľvek, čo nie je odpísané priamo od neho alebo odpozorované ako jeho tajné prianie.
Čím Dobrovodský nahneval Fica? Ústavnému súdu napísal, že hrozí plazivý prechod k fasádnej demokracii Čítajte Má to háčik: verejný ochranca práv má vyslovene v náplni práce nebyť kamarát s nijakým nositeľom verejnej moci. Kamarátiť sa má výlučne s platným právnym poriadkom, takže ombudsman je podobne ako jeho predchodkyne celkom prirodzene na opačnom brehu ako Robert Fico.
Premiér, ktorý systematicky buduje autokraciu, bude vždy v spore s takým verejným ochrancom práv, ktorý si robí svoju prácu poriadne. Takého premiéra nezaujíma kolízia návrhu zákona s ústavou, pretože potlačenie práv a slobôd má priamo v úmysle. Tak sa aj jeho pohľad nutne stáva čierno-bielym podobne, ako to mali v hlave jeho komunistické vzory: kto nejde s nami, ide proti nám. A teda: spriahol sa s opozíciou.
A to je nová úroveň aj v kontexte, kde smeráci takpovediac historicky nemali v láske úrad verejného ochrancu práv. Napríklad Robert Kaliňák posielal „blchu v kožuchu“ Janu Dubovcovú do Jelšavy, kam sa podľa jeho predstáv mala aj s kanceláriou presťahovať, a celkovo sa správali tak pohŕdavo a nevychovane, až to vyrážalo dych. Mária Patakyová čítala ako jej predchodkyňa svoje správy prázdnej parlamentnej sále. Za Matovičovej koalície to nebolo oveľa lepšie – v roku 2022 sme boli dokonca osem mesiacov bez verejného ochrancu práv, lebo parlament ustavične odsúval jeho voľbu.
No Róbert Dobrovodský je náš prvý ombudsman, ktorého obvinili, že sa postavil na stranu opozície.
Fica totiž už nejaký čas naštve čo i len idea opýtať sa Ústavného súdu, či náhodou nie je nejaký jeho nápad v rozpore s ústavou – spomeňme si, ako prezidentka Zuzana Čaputová podľa neho „zmarila referendum“.
Vo Ficovom kráľovstve
Robert Fico sa jednoznačne rozhodol odpratať si z cesty mimovládne organizácie. Pijú mu krv napríklad bojom proti korupcii, poukazovaním na všakovaké prešľapy a vôbec, vo Ficovom kráľovstve majú občania podobne ako v jeho milovanom Rusku držať hubu a krok, nieže „robiť politiku“ a združovať sa v nejakých organizáciách.
A tak prišiel so zbraňou, ktorá sa prezentovala ako nástroj na zvýšenie transparentnosti a obmedzenie lobingu, pričom sa čerta starého zaujíma, či to nezmetie aj tie mimovládky, ktorými občania suplujú chýbajúcu ruku štátu pri vyrovnávaní sa so sociálnymi a zdravotnými problémami.
Ombudsman sa stal nepriateľom režimu, pretože jeho právna analýza zákona vraví, že zákon v tejto podobe nemal byť prijatý. (Vtipné je, že prezident Peter Pellegrini zákon podpísal a doplnil svoje presvedčenie, že verejnosť má právo vedieť viac o tom, ako sú neziskové organizácie financované. Práve od neho je to pekný dôkaz, že boh irónie ešte nezhynul.)
Dobrovodský podľa vlastných slov vidí viaceré zásahy do združovacieho práva. Vysvetlil, kde je miesto na požiadavku transparentnosti: „Nesmieme pod jej menom neprimerane zaťažovať subjekty, ktoré nenakladajú s verejným majetkom a nespravujú veci verejné. Transparentnosť má byť prísne vyžadovaná od štátu, ministerstiev, verejnoprávnych korporácií a ďalších orgánov verejnej moci.“
Nazvať reakciu Úradu vlády dezorientáciou by bolo priveľmi láskavé. Úrad vlády nie je tlačový orgán Smeru a jeho úlohou nie je vydávať politické stanoviská – tak si ich pod vedením zväzáka Juraja Gedru dožičil smerom k subjektu, ktorý si na rozdiel od neho robí svoju prácu tak, ako ju opisujú zákony – a v ich limitoch.
