Je tu nový dotyk Trumpovej nevyspytateľnosti s hviezdami.
Globálny konsenzus, že na Aljaške si Putin „natrel Trumpa na chlieb“ (najmä lebo prestal trvať na prímerí a súhlasil s Putinovým „mierom“), natočil k optimistickým scenárom sám Trump.
Bezpečnostné garancie, ktoré na washingtonskom samite sľúbil, totiž vnášajú do vývoja ukrajinskej situácie takú širokú škálu pre dramatické obraty, že sa dá pokojne hovoriť o vzniku novej geopolitickej reality.
Americké záruky boli kľúčovou požiadavkou Zelenského, ktorú Trump i Biden vylučovali. Preto je to bomba.
Dvoj- či viacstranný politický záväzok je fakticky rovnocenný článku 5 zmluvy o NATO, akurát Zelenskyj bude trvať na tom, aby garancie boli fakultatívne (teda ak napríklad Nemecko nechce, Británia môže.)
Či je za tým iba čaro Nobelovej ceny za mier, či úradovali aj iné vplyvy, je parketa pre psychológov, ale celkom nepodstatné zoči-voči skutočnosti, že do ukrajinskej krízy Trump už investoval toľko politického kapitálu, že status quo sa nemôže udržať.
Niekam (nejako) sa bude hýbať a meniť bez ohľadu na to, či sa Putin dostaví k stolu, alebo sa dni frenetickej diplomacie skončia.
