Udalosť týždňa
Bezpečnostné garancie.
Nie je jasné, čo nakoplo Donalda Trumpa k ústupku na mieste, kde to nikto nečakal. Že to bola hrozba patového vyústenia frenetickej diplomacie, ktorej korunou mal byť samit vo Washingtone, je len podozrenie autora. Akceptácia najzásadnejšej požiadavky Volodymyra Zelenského, jedinej, od ktorej sa nedá ustúpiť (o územiach sa už diskutuje), má všetky ingrediencie, ako by mal jeden poriadny „game changer“ vyzerať.
Len pre kontrast: Pamätáte, akú „nakladačku“ (fakticky od celej EÚ) dostal Emmanuel Macron, keď asi pred pol rokom pripustil možnosť fyzickej prítomnosti francúzskych vojakov na Ukrajine? Teraz sa zrazu k účasti na garanciách prihlásilo desať štátov, pričom „koalícia ochotných“ sa ešte bude rozširovať.
Samozrejme, kritická je debata o formách, akými sa ten-ktorý „garant“ zúčastní, na ktorej môžu záruky hneď prasknúť. Desať dní, koľko dáva „debate“ Zelenskyj, resp. si želá, aby to netrvalo dlhšie, bude určite málo. Bataliónu skeptikov, ktorí spochybňujú prirovnanie k ikonickému článku 5, by mala stačiť aj otázka, prečo asi sú garancie kardinálne pre Zelenského.
Mali by pamätať, že fakticky celá zmluva o NATO je „len“ bezpečnostná garancia. A – čo je podstatné – omnoho komplikovanejšia než bilaterálna záruka, ktorá nepotrebuje žiadnu jednomyseľnosť, čiže nedáva právo veta nikomu tretiemu. Čiže trebárs Veľká Británia môže konať aj individuálne, ak uzná, že Ukrajina bola napadnutá.
Kremeľ, samozrejme, účasť síl NATO aj ako „mierových zborov“ na Ukrajine vylučuje. Skrytý pôvab garancií je však v tom, že priame angažmán síl NATO na Ukrajine prestáva byť tabu. Rubikon bol prekročený a príde do rečí i v (najpravdepodobnejšej) situácii, že dohoda o mieri ani prímerí s Rusmi nebude.
Udalosť SR
„Fico pripravuje Slovensko na zmenu, treba ho pozorne počúvať a pripraviť sa na odpor.“
Tento dávnejší výrok šéfredaktora Respektu upozorňuje, že najpodstatnejšie, čo sa na Slovensku deje, nie je (nikdy) jedna konkrétna kauza, ale proces. Autor vníma ako zadosťučinenie, že „autokratická transformácia“ sa – konečne – uchytila v názorovom mainstreame.
Varovaniu z tohto miesta spred dvoch rokov, že „Fico IV nie je zmena vlády, ale zmena režimu“, už porozumela väčšina vtedajších „Ficoversteherov“. (Odvodené z nemeckého „Putinversteher“.) Načase – medzi mantinely liberálnej demokracie sa nezmestí takmer všetko dianie v slovenskej politike.
Chybný krok
Obsadzovanie Gaza City.
Zle sa to píše, ale príležitosť vyjadriť, že Benjamin Netanjahu sa pohybuje za všetkými čiarami práva na sebaobranu, by si nemal nechať ujsť žiadny skutočný priateľ Izraela. Ak reči o „genocíde“ sú zlomyseľná hlúposť, bez dotyku s realitou je aj „argumentácia“, že ak Hamas úplne nezničia teraz, Izraelu sa to vráti v podobe ďalšieho terorizmu z Gazy.
Je to nezmysel, Izrael má všetky nástroje a nekonečnú prevahu vo všetkých „náležitostiach“, aby sa žiadny ďalší 7. október ani nič podobné nekonalo. Platí, čomu autor nechcel dlho veriť; v predlžovaní vojny majú prsty aj „Bibiho“ osobné záujmy.
Podcenená udalosť
Výročie okupácie.
Neokrúhle, ale tak, ako už trikrát doteraz, 21. august maximálne aktualizuje ruská agresia na Ukrajine. Kto v aktualizáciu neverí, tomu odporúčame „coming out“ ministra obrany (!!!) v zmysle, že „raz ten Rus odíde“.
Zaujímavé, akurát z Ukrajiny sa nechystajú odísť, čo je memento, ktoré Slováci nesmú pustiť zo zreteľa a mali by si ho osviežovať zvlášť 21. augusta. S podstatne vyššou intenzitou než teraz.
Vtip týždňa
„Konsolidácia“.
Ani obmedzenosť garnitúry, ktorá má plytvanie v génoch, nebráni odbornej expertíze a komentariátom falošne chlácholiť verejnú mienku fatamorgánami typu pätnásťpercentné zníženie výdavkov ministerstiev či – panebože – zníženie počtu krajov.
Keďže na burze nápadov sa činia Ladislav Kamenický, Andrej Danko aj opozícia a nepolitici rôznych farieb, zopakujme si najzásadnejšiu vec: problém šetrenia nie je nedostatok ekonomických nápadov a návrhov, ale politická zaseknutosť.
Konsolidačné dvojstrany na SME či N-ku, či v Trende nemajú význam, keďže politická priechodnosť väčšiny inzerovaných opatrení by mala jednocifernú pravdepodobnosť i za vlády súčasnej opozície (Michala Šimečku), nieže za Fica IV, ktorý bol vakcinovaný proti šetreniu.
Ani v krvi, pote a slzách splodená hlúposť ako transakčná daň nie je dostatočným mementom, že toto koalično-antisystémové „all stars“ nemá bunky na normálne nakladanie s fiškálom?
Vtip II
Kažimír.
Isteže cez slzy, ale... Právoplatne odsúdený guvernér centrálnej banky je slovenská špecialita ako modranské víno. Alebo, ak chcete, extrémistický špeciál. Keďže také dačo, aby nielenže neodvolali, ale po vypršaní mandátu ešte držali vo funkcii súdom potvrdeného korupčníka, nie je možné v normálnej liberálnej demokracii.
Fakt nie, darmo sa teraz možno pýtate, odkiaľ autor vie, že trestaný guvernér v Európe ešte nebol. Stačí spočítať „nemožnosti“, ktorých sme svedkami...
Režim, ktorý na Slovensku Fico IV buduje, sa líši od režimov v demokratickej Európe tak intenzívne, že – pozri vyššie – verejnou mienkou prechádzajú aj čisté absurdity. Povedať, že Fico IV vedie Slovensko pred November, nie je presné, ale ak to povieme, koalícii Smer – Hlas – SNS tým nijako neublížime.
Slová týždňa
„Ak to neurobíte, nezvýšite výdavky na obranu, môžete začať chodiť na kurzy ruštiny.“ Mark Rutte, generálny tajomník NATO
Slová II
„Skôr vás pohostí Rus ako Francúz. Rusi majú väčšie srdce.“ Andrej Danko
