Autorka je sociologička, pracuje v organizácii Klimatická koalícia
Naratív, že klimatické či ekologické opatrenia sú akýmsi luxusom, za ktorý si majú bežní občania a občianky priplácať, je škodlivý a manipulatívny. Riešenia chrániace prírodu môžu v skutočnosti zároveň prinášať úspory aj lepšiu kvalitu života. To však mnohí, ktorým vyhovuje status quo, nechcú pripustiť.
Problém, ktorý nechceme riešiť?
Nedávno vyšiel prieskum agentúry NMS , v ktorom sa pýtali na postoje ľudí ku klimatickej kríze. Výsledky potvrdzujú závery predchádzajúcich výskumov iných organizácií a inštitúcií.
Drvivá väčšina (v tomto prieskume 76 percent) ľudí na Slovensku vníma klimatickú krízu ako naliehavý problém, ktorý už vidíme aj u nás, a vníma aj urgentnú potrebu konkrétnych riešení. Zároveň však výskumné agentúry rady kladú ľuďom otázku o individuálnej zodpovednosti a individuálnych aktivitách – teda čoho sú ochotní sa vzdať, za čo si priplatiť, čo obetovať, aby sa planéte žilo lepšie.
A vo viacerých prieskumoch vychádza, že mnohí ľudia nie sú ochotní si priplácať. A mnohí ani nemajú z čoho. Často je potom záverom analytikov, že ak sa teda ľudia nechcú obetovať, asi im až tak na tom nezáleží, a teda (ak to trochu preženiem) vlastne sme spokojní s tým, čo je. Prečo je tento prístup škodlivý aj pre slovenskú spoločnosť?
Uhlíková stopa ako prenesenie viny
Prvý dôvod je, že klimatické opatrenia nie sú drahé. Drahé je udržiavanie stavu, ktorý tu máme.
Fosílne spoločnosti a politické skupiny im blízke sa na celom svete snažia vyvolať dojem, že úprava ekonomiky tak, aby sme rešpektovali udržateľnosť a funkčnosť prírody v širokom zmysle slova, je drahá záležitosť, ktorá by znamenala zníženie životného štandardu väčšiny ľudí. Vyššie ceny, vzdanie sa technologického pokroku („návrat na stromy“), vzdanie sa pohodlia atď.
V individualizovanej západnej kultúre sa podarilo presadiť prístup individuálnej zodpovednosti každého jednotlivca. Teda, že každý môže „zachrániť planétu“. To je prvý nezmysel. Málo ľudí vie, že koncept individuálnej uhlíkovej stopy vymysleli ropné spoločnosti (konkrétne British Petroleum).
Čo je individuálna uhlíková stopa? Prenesenie viny. Odvrátenie pozornosti od tých, čo zarábajú na drancovaní prírodných zdrojov a dôsledky ich podnikania znáša aj slovenská verejnosť, napríklad v podobe znečisteného ovzdušia (podľa MŽP SR na Slovensku až päťtisíc predčasných úmrtí ročne), toxického odpadu, ktorý riešia samosprávy, či straty prírodného dedičstva.
Len pre ilustráciu, 585 najväčších a najviac znečisťujúcich fosílnych spoločností na svete dosiahlo v roku 2024 zisk vo výške 583 miliárd dolárov, čo predstavuje 68-percentný nárast od roku 2019. Pritom tieto spoločnosti čerpajú miliardové dotácie zo štátnych rozpočtov. Stačí sa pozrieť na Slovensko.
