Autor je politológ
Plánovaný nový jadrový reaktor AP 1000 od americkej firmy Westinghouse s inštalovanou kapacitou 1100 MW je pre potreby Slovenska v dvoch ohľadoch malý. A ďalším problémom je jeho cena.
Po prvé, 1100 MW nebude v budúcnosti postačovať. Slovensko trestuhodne zanedbáva potenciál slnečných a veterných elektrárni, ale aj keby sme ich začali zrazu masovo stavať, nebude to stačiť. Ani so štvrtým reaktorom v Mochovciach (440 MW), ktorý sa má spustiť tento rok.
Potreby dekarbonizácie a elektrifikácie priemyslu, tepelného hospodárstva atď. totiž budú obrovské. Slovenská elektrizačná prenosová sústava predpokladá nárast spotreby do roku 2040 zo súčasných asi 27,3 TWh na rozmedzie medzi 36,5 až 48,7 TWh. Analytici ÚHP očakávajú v roku 2050 spotrebu presahujúcu 45 TWh.
Aj keby však výstavba nového reaktora prebiehala bez výrazného oneskorenia a podarilo sa zdvojnásobiť životnosť dnešných dvoch reaktorov v Jaslovských Bohuniciach so spoločným výkonom 1010 MW (čo by nemal byť problém), aj tak sa päť až desať rokov po spustení nového zdroja budú musieť odstaviť.
Čiže nový reaktor tak de facto len nahradí existujúcu kapacitu v Jaslovských Bohuniciach.
Prečo do 1200 MW, a nie nad 1500 MW?
Že je plánovaný reaktor malý, môže v porovnaní s dnes prevádzkovanými reaktormi pôvodne sovietskej konštrukcie znieť nepatrične. Lenže podobné výkony majú mať dnes vyvíjané tzv. malé modulárne reaktory.
Reaktor od Westinghouse je malý – v porovnaní s konkurenciou. Firmy sa dnes pri „veľkých“ reaktoroch snažia maximalizovať ich výkon. Náklady na zväčšenie reaktorovej nádoby, pridanie ďalších slučiek do okruhu a turbín atď. nedvíhajú cenu elektrárne lineárne s rastom jej výkonu. Väčšie reaktory sú skrátka nákladovo efektívnejšie. A Westinghouse tento vlak ušiel. Konkurencia dávno prešla na výkony okolo 1300 – 1400 MW a dnes už nad 1500 MW.
Ak Slovensko chcelo ostať pri osvedčenej technológii tlakovodných reaktorov, tak zo západných konštrukcií malo tri iné, výrazne výkonnejšie možnosti.
Prvou je európsky (francúzsky) EPR s výkonom 1650 MW. V súvislosti s ním sa spomína najmä predraženie a meškajúca výstavba reaktorov vo Francúzsku, Fínsku a Veľkej Británii. Lenže dva ďalšie reaktory v Číne boli spustené dokonca ako prvé a nie sú žiadne informácie, že došlo k predraženiu ich výstavby. Dnes je EPR považovaný za vyzretý dizajn a idú sa stavať ďalšie dva (a perspektívne ďalšie dva) v Británii, šesť (a perspektívne ďalších osem) vo Francúzsku a šesť v Indii.
