Demonštratívne odstavenie Richarda Sulíka z SaS si na jednej strane žiada uznanie, ale nedá sa ani ubrániť pocitu, že komunikačne to nie je najpodarenejšia operácia. Tak si to rozoberieme.
Bittó Cigániková bráni Sulíka pred Gröhlingom. Nenapadlo by mi vylučovať kohokoľvek pre jeho syna Čítajte To uznanie nie je hodnotením osobných a politických kvalít Branislava Gröhling na jednej ani Sulíka na druhej strane. Ide tu rýdzo o potešenie z pozorovania aplikovaného politického remesla. Obsadenie je irelevantné, veď za obdobné postupy si vyslúžil uznanie Sulík, keď dezinfikoval samozvané „demokratické jadro“. (Aj ste zabudli, čo?)
Rovnako si tu a teraz nedovolíme hodnotiť, či tento postup bude úspešný v zmysle volebného zisku. Podstatná je emancipácia nového predsedu ako... nuž, predsedu. Nie je normálne, aby si bývalý predseda vymohol suspenzívne veto alebo rozprával, kedy a kam bude kandidovať. Na to sú iné stranícke orgány.
Potiaľ dobre. Horšie sú tie reči.
Najprv zaznievali výzvy, aby sa dištancoval aspoň od tých najhnusnejších vyjadrení Filipa Sulíka. To sa nepodarilo, ale vraj to nehrá rolu. Dobre. Čiže nastala druhá fáza komunikačnej operácie, v ktorej už je vraj kľúčové, aby sa SaS odstrihla od Sulíkovej osobitej zahraničnej politiky a povesti strany, ktorá likviduje vlastné vlády.
Keďže to v podstate identickým spôsobom pred týždňom tlmočil Gröhling pre Aktuality a po ňom Martina Holečková pre N, nebude to úlet, ale dohodnutá pozícia. Lenže úplne rovnakého Sulíka s rovnakou povesťou a minulosťou, ktorého ste pred tým rokom vytlieskali a za zásluhy ocenili „čestnou“ funkciou so suspenzívnym vetom.
Veď Gröhling bol jedným z ministrov, ktorí svojou demisiou dotlačili Igora Matoviča k odchodu z Úradu vlády. Ak preto nemá kandidovať Sulík, tak ani on.
A potom, čo je to za sprostosť, garantovať, že „nikdy nepoložíme žiadnu ďalšiu vládu“? Všetko má svoje hranice. Iste, konečne prežiť štyri roky bude kľúčová úloha budúcej nesmeráckej vlády, ale na to treba viacerých, konkrétne najmenej dvoch. Takouto rétorikou akurát vyzývate partnerov, aby na vás výdatne orali.
Možno si aj pán predseda spomenie, že presne toto („nikdy, nikdy, nikdy nepoložíme vládu!“) hovoril Sulík po voľbách 2020. No tak ho Matovič chytil za slovo. Veď to si pán predseda ešte musí pamätať.
Korunu tomu potom nasadila Holečková, keď v snahe navodiť dojem prísne vyváženého hodnotenia bývalého predsedu Sulíka označila za „veľkého ekonóma“. Akože niečo ako Adam Smith? Maynard Keynes? Milton Friedman? Milton Keynes? Prepánajána.
Ono to bude takto: Sulík má vlastné predstavy o fungovaní strany, ktorú považuje za svoju, a nové vedenie sa mu snaží dať najavo, že už jeho nie je. Keď to nešlo po dobrom, robí to silovo. Ťažko namietať. Stačí si odpustiť tie reči, veď sme tu samí dospeláci.
