Konsolidácia verejných financií je príbeh, ktorý sa nekončí. Vláda Fialu, ktorá je pred voľbami bičovaná za nepodarenú konsolidáciu, znížila český deficit z 3,8 na 2,2 percenta HDP.
Fico IV – ako všade, kam oko dohliadne – však láme hranice. Aj preto sú po dvoch „balíčkoch“, po ktorých je deficit presne taký, k akému prišli, nezrozumiteľné očakávania laickej i odbornej verejnosti. Ako možno očakávať akékoľvek dobro pre financie štátu od fiškálneho alkoholika, ktorý za adresáta „neplošnej“ energetickej dotácie považuje 90 percent domácností?
Veď Fico len otvorí ústa, už fabuluje. Hneď prvá veta expozé k rozpočtu: „V záverečnej fáze diskusie je väčšina opatrení už dohodnutá, diskutuje sa len o tom, v akej miere sa má na konsolidácii podieľať štát.“ To vážne?
Miera podielu štátu je kľúčová záležitosť. Zo situácií, keď príspevok štátu je iks percent, ypsilon percent či zet percent, predsa vyplývajú pre „neštát“ úplne rozdielne čísla. Ako môže byť dohodnuté, o koľko zvýšia tú či onú daň, keď sa diskutuje, koľko „pustí“ štát?
