Politická debilizácia cez víkend pokročila do novej fázy a dosiahla úroveň, keď sa jej odborné preskúmanie stáva vecou štátneho verejného záujmu.
Kým však vláda poverí spoločenskovedné pracoviská SAV, aby pomenovali príčinu dnešnej krízy a načrtli východiská, skúsme aspoň pomenovať, čo pozorujeme.
Politici na oslavách SNP kritizovali nenávisť i seba navzájom. Fico citoval Hitlera Čítajte Iste, rozdrapenosť, grobianstvo, nevkus, hanebnosť a ďalšie formy morálnej či intelektuálnej nedostatočnosti nie sú u politikov ničím novým.
No hĺbka a intenzita čerstvých deliktov prezidenta Slovenskej republiky, ministra obrany a riaditeľa SIS dosiahli úroveň, na ktorú nám doterajší pojmový aparát nepostačuje.
Na naše účely je kľúčový jeden spoločný prvok: útok držiteľa moci na občanov nie ako exces, ale systémový prvok.
Prezident s ministrom na oficiálnej oslave štátneho sviatku karhajú médiá, jednotlivcov a občianske spolky, riaditeľ SIS zasa útokom na opozíciu a individuálnu občianku poprie povinnosť chrániť ich.
To už nie je neotesanosť, ale zhubne patologický hendikep, ktorý ich na mieste diskvalifikuje z akejkoľvek držby moci. Ešte tak vydestilovať jeho zdroj a dať jeho nositeľom názov.
Dá sa (a v tomto prípade sa aj má) siahnuť po vulgarizmoch, no to je súkromná psychoterapia bez bádateľského obsahu.
Bližšie nášmu poslaniu bude, kto pri pohľade na nich siahne po západoslovenskom argote a zvolá „žebráci!“ Lenže čo je ohniskom a turbodúchadlom tohto úbožiactva? Bude to kombinácia niekoľkých faktorov.
Po prvé, túžba po ak nie oddanosti, tak aspoň podvolení republiky a nás všetkých ako jej fundamentov. Vlastne nielen túžba, ale pocit nároku.
Po druhé, nevôľa objektu týchto zvrátených túžob po podvolení.
Pri treťom faktore sa k psychickému deficitu pridáva kognitívny a estetický. Ide o neschopnosť toto odmietnutie spracovať ústiace do nekontrolovanej agresivity proti predmetu ich túžby.
Nie je výnimkou, keď prezident túži po úslužných médiách a občanoch. Ale aby nechápal, že on nie je ich predsedom a nadriadeným, že on vykonáva úrad v ich mene a záujme, aby ich verejne školil a ponižoval pri príležitosti štátneho sviatku, to treba byť kalika formátu Petra Pellegriniho alebo Roberta Kaliňáka.
Tu sa nedá ubrániť analógii s fenoménom incelov. Tí neschopnosť nájsť sexuálnu partnerku vnímajú ako útok a zlovôľu a ich frustrácia ústi do agresivity až násilia.
Tá analógia je desivá. Akurát pri týchto funkcionároch sú objektom ukájania občania a ich temným fórom je Múzeum SNP. Nedá sa nad tým mávnuť rukou.
Aj tieto trosky môžu byť nebezpečné, zvlášť ak majú sklon združovať sa v gangoch, burcovať, občas si vystriehnuť slabú obeť a využiť jej šok na hromadné zneužitie.
Napríklad teraz si verejne podali celú republiku.
