Autorka je vysokoškolská pedagogička, členka Rady vysokých škôl, pôsobí v Odborovom zväze pracovníkov školstva a vedy na Slovensku
V novom zákone o vysokých školách sa ministerstvo školstva dohodlo s odborármi na zásadnej zmene pre vysokoškolských učiteľov a učiteľky: po deviatich odpracovaných rokoch budú mať právo na trvalý pracovný pomer.
Minulý týždeň sa proti tomu kriticky ohradili predstavitelia KDH a vedenie Rady vysokých škôl, ktoré to komunikovalo ako zásadný rozpor s novou legislatívou. Zhodne argumentujú, že sa naruší „motivačný faktor“, „obmedzí operatívnosť manažmentu vysokých škôl“; naznačujú, že sa na univerzitách „zabetónujú“ priemerní učitelia a kvalita sa zníži.
Táto zjednodušená interpretácia v praxi nefunguje. Keby bol priamy vzťah medzi rastom kvality a nestabilnou prácou akademikov, mali by sme najkvalitnejšie univerzity minimálne v Európe, pretože už vyše dvadsať rokov pracuje práve na slovenských vysokých školách osemdesiat až deväťdesiat percent učiteľov na reťazených zmluvách.
V iných sektoroch zamestnancov automaticky chráni Zákonník práce a najneskôr po štyroch rokoch majú právo získať zmluvu na dobu neurčitú. Znamená to, že učitelia na základných alebo stredných školách či výskumníci v Slovenskej akadémii vied nie sú motivovaní a vedie to ku kolapsu kvality ich inštitúcií?
