Autorka je poslankyňa Európskeho parlamentu, európska spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu
„Red flags“ alebo červené vlajky vo vzťahu sú varovné signály, ktoré naznačujú nebezpečné správanie a potenciálne problémy. Sú znakom, že niečo nie je v poriadku, preto sa treba nimi vážne zaoberať.
Tak to nie je len vo vzťahoch medzi ľuďmi, ale aj medzi krajinami. Aj pri budovaní partnerstiev potrebujeme pre rozvíjanie dôvery vidieť, aké majú hodnoty a ako reagujú v dobrých aj v náročných situáciách.
Ako je to v prípade vzťahu s Čínou? Na prvý pohľad vidíme jednu z najstarších civilizácií sveta, ktorá dala svetu papier či kompas a po tisícročia si zachovala svoj jazyk, písmo a kultúrnu identitu. Zároveň je jednou z najväčších ekonomík planéty a jej metropoly smelo konkurujú globálnym centrám biznisu.
Z jednej strany ide o kombináciu bohatej histórie a pulzujúcej súčasnosti. Čína však má aj svoju odvrátenú tvár. Totalitný komunistický režim, ktorý Číne dnes vládne, je neľudský, neváži si životy vlastných obyvateľov, masívne porušuje ľudské práva a podkopáva medzinárodnú bezpečnosť a dohovory.
Varovné signály
Pri pohľade na kroky Čínskej komunistickej strany sa v demokratickej spoločnosti rozsvecuje kvôli prejavom jej politickej moci hneď niekoľko kontroliek.
Nerešpektuje ľudské práva a systematicky ich porušuje. Prenasleduje náboženské a duchovné komunity ako Falun Gong, kresťanské cirkvi a spoločenstvá a ďalšie skupiny. Dopúšťa sa zločinov proti ľudskosti voči Ujgurom. Odhaduje sa, že milión ľudí je na základe etnického pôvodu držaných v pracovných táboroch, kde sú nútení k otrockej práci.
Vykonáva deportácie a nútené sterilizácie, pretrvávajú mučenia a zmiznutia ľudí. Snaží sa kontrolovať verejný priestor. Občianska iniciatíva je úplne obmedzená, svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie je rozsiahle a zákon o národnej bezpečnosti sa používa proti hlasom disidentov.
Napriek medzinárodným garanciám potlačila autonómiu a slobody v Hong Kongu, ktoré sa kontinentálna Čína zaviazala rešpektovať.
Neustále nátlakom ohrozuje a vojensky zastrašuje Taiwan a umožňuje ruskú agresiu voči Ukrajine napríklad exportom sankcionovaných produktov pre vojenskú výrobu.
Potláča aj ľudské práva Tibeťanov. Zahŕňa to aj kultúrne reštrikcie, nútenú komunistickú „prevýchovu“ a útoky na náboženské slobody prostredníctvom rozsiahleho systému kontroly.
Vedie koordinovanú kampaň na medzinárodnej scéne s cieľom podkopávať a prepísať medzinárodné normy a ovplyvniť medzinárodné inštitúcie tak, aby slúžili záujmom totalitného režimu.
Vyvíja tlak na otvorené spoločnosti a na ekonomiky prostredníctvom zahraničného zasahovania, strategických investícií a vojenskej agresie.
Zneužíva voľný trh na podkopanie našich firiem prostredníctvom masívnych štátnych dotácií.
Čínsky komunistický režim zasahuje aj do demokracií v Európe a zameriava sa na svojich politických oponentov na území EÚ, čo predstavuje zjavné zásahy do našej suverenity. Prevádzkuje tu tajné policajné stanice.
Vyvíja tlak na európske krajiny, aby vyhostili čínskych občanov, ktorí sa kriticky vyjadrujú proti jej totalitnému režimu.
Riziká pre ekonomiku a bezpečnosť
Z uvedených dôvodov je vo vzťahoch s Čínou potrebná najvyššia obozretnosť. Ide nielen o dôležité hodnoty, ale aj o ekonomiku a bezpečnosť.
Obchodné vzťahy krajín EÚ a Číny vyvolávajú vážne obavy a predstavujú riziká pre hospodársku bezpečnosť Únie. Politika Čínskej ľudovej strany vytvára hospodársku závislosť, nadmernú priemyselnú kapacitu a agresívne narúša trh, najmä v kritických sektoroch, ako sú zelené technológie a infraštruktúra.
Obmedzuje vývoz kritických nerastných surovín, čo už malo dôsledky pre niektorých výrobcov automobilov v Európe, ktorí kvôli oneskoreným dodávkam surovín museli zastaviť produkciu.
V rukách Číny ide o nástroj obchodnej stratégie. Moc narušiť dodávateľské reťazce cieli na našu priemyselnú základňu a je rizikom pre ekonomickú bezpečnosť. Len na Slovensku automobilový priemysel dáva živobytie 250-tisíc ľuďom.
Je zarážajúce, že naša vláda dostatočne nevníma toto ohrozenie, ani som nezachytila, že by to bola téma stretnutia v Pekingu. Pritom by táto hrozba mala viesť k otázke, či je Čína spoľahlivý partner.
Očakávam od našej vlády, že bude týmto problémom, ohrozeniam a nekalým praktikám venovať náležitú pozornosť s cieľom chrániť naše hospodárstvo.
Aké sú možnosti Európskej únie a Slovenska?
Mnohé z vymenovaných problémov pravdepodobne v blízkej budúcnosti pretrvajú, no EÚ musí konať spoločne a rozhodne. Musí zvýšiť tlak na Čínu, aby odstránila neopodstatnené vývozné obmedzenia, a zároveň musí znížiť svoju závislosť od strategických surovín.
To si vyžiada koordináciu s partnermi a veľké investície do budovania reťazcov pre ťažbu a spracovanie, najmä v Afrike a Latinskej Amerike. EÚ tým zníži vývoz nespracovaných minerálov do Číny a poskytne výhody našim firmám.
Ďalším krokom môže byť podpora obehového hospodárstva zameraná na zvýšenie recyklácie potrebných materiálov.
Reakciou na rastúce výzvy čínskeho autoritárskeho režimu, ktorý sa snaží pretvoriť globálny poriadok podľa vlastných pravidiel, je najmä spolupráca demokratických krajín. Len spoločný postup Európskej únie, Spojených štátov a ďalších demokratických krajín môže vytvoriť dostatočný tlak na to, aby Čína zmenila svoje správanie a začala dodržiavať medzinárodné záväzky vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Takáto spolupráca má aj ekonomický rozmer, pretože drvivá väčšina kvalitných investícií na Slovensko prichádza práve od západných partnerov. Kvalitné investície, ktoré zlepšujú životnú úroveň, sú naším záujmom. V Číne ich však nezískame.
Pozrime sa len na zámer postaviť baterkáreň v Šuranoch. Ľudia, ktorí tam žijú, sa boja devastácie životného prostredia, aké vidno pri čínskych investíciách v Srbsku či iných krajinách. Okrem toho sa podobné investície vyznačujú nízkymi platmi.
To je predstava o ekonomickej spolupráci s Čínou zo strany vlády. Ja však za kvalitnú pokladám takú investíciu, ktorá prinesie pridanú hodnotu, rozvoj do regiónu a dobre platené miesta s dôstojnou prácou.
Záväzok posilňovať spoluprácu medzi demokraciami v čase, keď čelíme agresívnemu vplyvu Pekingu, som vyrokovala a potvrdila podpisom spoločného vyhlásenia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), Výboru Snemovne reprezentantov USA pre Čínsku komunistickú stranu a Výkonnej komisie Kongresu USA pre Čínu (CECC) vo Washingtone v máji tohto roka.
Aj takto ukazujeme Číne, že spoločne s partnermi sme odhodlaní prehĺbiť našu koordináciu, aby sme chránili naše spoločné hodnoty, posilnili kolektívnu odolnosť a zabezpečili, že slobodný svet zostane jednotný pri obrane mierového, pravidlami riadeného medzinárodného poriadku.
Kvety na Námestí nebeského pokoja
Bolí ma, že premiér mojej krajiny ide položiť kvety na Námestie nebeského pokoja v Pekingu s klapkami na očiach. Na tomto námestí je Pamätník ľudových hrdinov, kam vedú jeho kroky. Námestie je však symbolické miesto aj z iného dôvodu.
V júni 1989 tu vláda brutálne potlačila protesty mladých ľudí, keď proti vlastným obyvateľom nasadila tanky a ozbrojené vojsko. Odhaduje sa, že tu boli zabité tisíce až desaťtisíc ľudí.
Dodnes je v Číne zakázané pripomínať si tieto udalosti a samotní Číňania nemôžu prísť položiť kvety na miesto, kde ich príbuzní bojovali za slobodu.
Premiér, ktorý by bol suverénnym štátnikom, by si uctil práve tieto obete. No od predsedu vlády, ktorá zrušila štátny sviatok na Deň boja za slobodu a demokraciu a ktorý si nevšimol udalosti vedúce k demokracii a slobode u nás, asi štátnické gesto očakávať nemôžeme.
Pre mňa osobne, pre KDH a verím, že aj pre väčšinu obyvateľov Slovenska je sloboda svätá. Preto túžim po tom, aby som raz na Námestie nebeského pokoja mohla prísť aj ja sama a obetiam boja za slobodu tam kvety položiť.
