Autorka je riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy
V poslednom čase sa objavujú varovania, že zavedenie systému ETS2, teda nového mechanizmu obchodovania s emisnými povolenkami, bude znamenať útok na peňaženky domácností. Takýto obraz je však skreslený. Ak chceme hovoriť o tom, čo nás čaká, mali by sme to robiť vecne a bez strašenia.
Od roku 2005 funguje systém ETS1, ktorý zaviedol uhlíkovú cenu pre elektrárne a veľké priemyselné podniky. Keď vstúpil do platnosti, elektrina zdražela o päť až pätnásť percent, no spoločnosť tento mechanizmus prijala ako férový spôsob, ako zapojiť znečisťovateľov do platenia za ich emisie. Dnes sa rovnaký princíp rozširuje na domácnosti a dopravu a dostal názov ETS2. Je to logické pokračovanie ETS1 a prirodzený krok v snahe znížiť emisie aj tam, kde doteraz cena za vplyv na klimatickú zmenu neexistovala.
Politicky výhodná panika
Na Slovensku je téma cien za vykurovanie citlivá. Práve obavy z ich rastu sú jedným z hlavných argumentov proti zavedeniu ETS2. Lenže čísla hovoria jasne.
Dnes je väčšina bytov napojených na veľkých dodávateľov tepla cez centrálne zásobovanie teplom (CZT). A tak už dnes množstvo domácností platí uhlíkovú cenu v rámci ETS1. Približne 19-tisíc rodinných domov, teda len 1,7 percenta, je tiež pripojených na veľké CZT.
Naopak, 23 percent bytov (234-tisíc) a 60 percent rodinných domov (648-tisíc) kúri plynom a doteraz sa uhlíkovej cene vyhýbalo. Práve tieto domácnosti sa majú zapojiť do systému ETS2.
V roku 2024 bol rozdiel medzi cenou tepla z CZT a z plynu výrazný. Teplo z CZT stálo v priemere 130 až 150 eur/MWh, kým z plynu len 55 až 65 eur/MWh. ETS2 má pridať cenu uhlíka práve na plyn a ďalšie fosílne palivá, ktoré doteraz neboli regulované. Pri očakávanej priemernej cene povolenky 46 eur/t CO₂ sa cena plynu zvýši približne o 17 percent. V praxi to znamená, že priemerný rodinný dom zaplatí za kúrenie ročne asi o 360 eur viac, byt o 120 eur viac.
