V jednej časti Okresu na severe súdruh Vejřík svojím nástojčivým hlasom snaživého jednotkára (fuj) zdôrazňuje, že KSČ nesmie byť vo vleku udalostí, ale má ako politický predvoj povinnosť spoločenské konflikty vyjavovať! Znie to ako súdružská sprostosť, ale ukážeme si, aké je to dôležité a osožné.
Iróniou osudu sa Vejříkovu doktrínu chystá uviesť do života vláda na čele s bývalým členom KSČ. Z odrobiniek o ďalšej „konsolidácii“ totiž môžeme s akou-takou istotou povedať dve veci: na jednej strane sa nedotkne ekonomicky pasívnych príjemcov dávok, ale aktívnym sa „dočasne“ pridajú pracovné dni.

Také čosi je vzácne. Vláda tým priznáva bezprostrednú (!) neudržateľnosť úverovania starobných dôchodkov, ktorú už nevie preklenúť ani zvyšovaním daní. A keďže z politických dôvodov nemieni siahnuť nieže na „istinu", ale ani na valorizáciu penzií, povie strednej generácii, že bude makať viac.
Prinajmenšom u nás tento konflikt medzi pracujúcimi a konzumujúcimi ešte nikto nesformuloval tak pregnantne a v princípe je to užitočné.
Vo svete, kde niet obeda zadarmo, sa totiž nevyhnutná príčinná súvislosť medzi rastúcou spotrebou a zvyšujúcim sa účtom kamuflovala. U nás najmä dlhodobým dusením investícií, tichým zdaňovaním, tunelovaním druhého piliera či nedôchodkových sociálnych fondov v prospech dôchodkových.
Desivé je, že všetky tieto (a ďalšie) nástroje nestačia ani na krátkodobé financovanie dôchodkových transferov. Znamená to totiž, že boľavá revízia príde tak či tak najneskôr do desiatich rokov, pri miernejšom fiškálnom protivetre aj „dnes“. Na to musí pamätať každý, kto bude chcieť v tomto horizonte vládnuť.
Vráťme sa však k našej téme.
Vláda túto súvislosť poodhalila, keď zaviedla trináste dôchodky, zatiaľ čo pracujúcim zvýšila dane a skresala transfery na deti. Ťažko si však predstaviť rukolapnejšie vyjavenie generačného sporu než ochranu jestvujúcich starobných dôchodkov a ich ďalšieho valorizovania uvalením „pracovnej povinnosti“.
Vladimír Špidla svojho času vstúpil do politického folklóru, keď na otázku financovania predvolebných sľubov v roku 2002 povedal, že „zdroje sú“. Veru sú: pracujúci, ktorí by mali pracovať trochu viac. A rušenie sviatkov môže byť len začiatok, iste nie je zdravé vyvaľovať sa celý a každý víkend!
Teraz sa možno všelikto urazí, ale trochu to pripomína scénu z iného seriálu. Keď sa Homer Simpson stal tretí raz otcom, nechtiac pokračoval v nenávidenej, ale fiškálne výživnej jadrovej elektrárni. Aby pracovisko zniesol, ozdobil ho fotografiou svojej dcéry, ktorá mu pripomínala, že to robí pre ňu.
Takto je len otázkou času, až nejaký predstaviteľ politicky organizovanej „Jednoty ľudí v strednom veku“ 17. novembra, 8. mája či 1. septembra pred závody postaví makety kariérneho lampasáka a predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, RSDr. Michala Kotiana.
Ten sa podľa vlastných slov v práci strhal dosť, vybudoval republiku a teraz je rad na vás. Robíte to preňho.