Autor je ekonomický analytik KOZ SR
Verejná diskusia o ohlásenom treťom kole konsolidácie sa okrem iného sústreďuje aj na ohlásené progresívne zdaňovanie príjmov. Kritici tvrdia, že ide o „milionársku daň“, ktorá vyženie šikovných za hranice. Realita je však inde.
Progresívna daň nepostihuje milionárov ani miliardárov – na to slúžia iné dane alebo nástroje, ktoré Slovensko buď využíva minimálne, alebo vôbec. Ide o mierne vyššiu sadzbu pre vyššie príjmy, pričom sa uplatňuje len na časť príjmu nad hranicu.
Zásadný dôvod pre progresivitu pri daniach z príjmov vychádza z princípov „schopnosti platiť“ a spravodlivého podielu na financovaní spoločnosti. Bohatší si môžu dovoliť prispieť viac, pretože zároveň najviac profitujú zo stabilného právneho štátu, kvalitnej infraštruktúry a vzdelanej pracovnej sily. Nie je to len solidarita, ale aj spravodlivá účasť na nákladoch systému, z ktorého bohatší čerpajú najviac.
Naopak, rovná daň v praxi zvyšuje nerovnosti, čo už pred stáročiami vystihol J. J. Rousseau: „Čo najstarostlivejšie dbať na správne stanovenie podielov je dušou slobody, lebo nie je nič nerovnomernejšie než rovnaká daň pre všetkých“.
Vyženieme úspešných?
Argument, že vyššie sadzby vyženú bohatých, sa ukazuje ako prehnaný. Výskumy z viacerých krajín dokazujú, že „odliv bohatých“ je štatisticky zanedbateľný. Väčšina úspešných ostáva tam, kde majú rodiny, biznis, nehnuteľnosti, infraštruktúru či sociálny kapitál. Navyše, Európa čoraz viac koordinuje dane, aby zabránila „pretekom ku dnu“ v daňovej oblasti. Aj OECD upozorňuje, že nižšie dane pre bohatých prehlbujú nerovnosti, a odporúča vyššiu progresivitu.
