Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Pred dvoma rokmi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť publikovala komentár Zuzany Múčky , v ktorom upozornila na reálne riziko bankrotu štátu v horizonte dvoch volebných období, to znamená v cykle po roku 2032, za predpokladu scenára „nezmenených politík“, čiže bez reforiem a konsolidácie.
Znelo to hrozivo, viacerí experti to vtedy vnímali ako kuvičí hlas. Odborný text však nemal šancu preniknúť do širšieho povedomia verejnosti.
Všimol si ho novinár Denníka N Konštantín Čikovský a závery analýzy spopularizoval vlastným komentárom s titulkom Tento štát môže naozaj skrachovať, za ktorý získal Novinársku cenu.
Aj vďaka tomu sa téme rizika bankrotu štátu začalo dostávať trochu viac pozornosti. Je aj ich spoločnou zásluhou, že sa téma od vyprázdnenej politickej metafory o „gréckej ceste“ posunula do vecného uvažovania o reálnom riziku.
Krach ako realita
Analytička Zuzana Múčka aj novinár Konštantín Čikovský vtedy dôrazne upozornili a zrozumiteľne vysvetlili podstatu hrozby.
Je ňou rastúci dlh štátu a hrozba straty dôvery investorov do slovenských štátnych dlhopisov, čo bude mať za následok neúmerné a v istom bode nezvládnuteľné náklady na obsluhu dlhu, ktorý je v tejto chvíli na úrovni takmer 70 miliárd eur.
Hrozba sa začne meniť na skutočnosť vo chvíli, keď investori na finančných trhoch prestanú veriť slovenským desať- a viacročným dlhopisom, a preto budú ochotní kupovať len tie s kratšou splatnosťou, ktoré však budú drahšie.
Medzi finančnými trhmi a príliš zadlženými štátmi platí jednoduchá zásada: ak nevieš šetriť, budeš viac platiť. Tak vzniká dlhová špirála fiškálnej smrti, ktorú v EÚ naposledy zažilo a prekonalo Grécko.
Z kalicha utrpenia
Príklad Grécka slúži ako varovanie, ktoré v hrubých rysoch pozná každý. Drastické znižovanie výdavkov štátu, najciteľnejšie v podobe znižovania dôchodkov a platov verejných zamestnancov o tridsať, štyridsať a viac percent. Okamžité zvýšenie miery nezamestnanosti, v skupine mladých ľudí až na úroveň päťdesiat percent atď.
